Pred táborom
Miestom tábora mala pôvodne byť chata na Smrekovici, avšak vďaka neočakávanej zmene pobytových podmienok 2 týždne pred táborom (čo svedčí o charakterových črtách zodpovedných) sme boli nútení hľadať iné miesto. Narýchlo sa podarilo vybaviť chatu Skalka na Malinom Brde, kde sme mali tábor posledné 2 roky.
Témou tábora boli misie. Deti boli rozdelené do skupín podľa 3 svetadielov (Amerika, Afrika, Austrália). Pripravili sme tričká s logom tábora, ktoré sme rozdali hneď v prvý deň tábora aj hymnu s misijným textom.
Na večerný program si deti už dopredu nacvičili scénky 4 významných ľudí spojených s misiami. V týchto scénkach bola zakaždým vyzdvihnutá nejaká dobrá vlastnosť danej osobnosti, no a túto vlastnosť sme sa potom snažili ďalší deň rozvíjať.
Každý večer pred scénkou sme zaradili rozhovor 3 kapucínov (organizačný tím), ktorí postupne hovorili o misijných aktivitách na každom kontinente.
No a teraz už k samotnému priebehu…
Deň 1 – pondelok (Európa)
Po rannom stretnutí v pondelok 31. júla na železničnej stanici a ceste vlakom do RK sme sa vybrali cez Kalváriu po ceste na Malinô Brdo ku chate Skalka. Počasie bolo príjemné a cesta ubiehala v družnom rozhovore. Po príchode sme ešte museli čakať na poriadenie chaty a tak sme tento čas využili na nácvik hymny a prípravu misijných krížikov. Po ubytovaní sa nasledovala sv. omša a slávnostné otvorenie tábora.
Poobedňajší program začali chlapci pozmenenou hrou Hu-tu-tu a dievčatá Bigesom, no dážď nás zahnal do chaty. A tak sme si hneď v prvý deň vyskúšali alternatívny program. Pre dievčatá boli pripravené „ľavácke“ súťaže a na chlapcov čakali Kohútie zápasy a Hádanie názvov štátov. Najatraktívnejším súbojom na kohútích zápasoch bol určite súboj bratov Peťa a Paľa Kohútovcov, ktorí presvedčili, že ich priezvisko nie je žiadna náhoda a predviedli skutočne výborný súboj. Hádanie štátov vôbec nebolo jednoduché (Kirgizsko, Eritrea, Kapverdské ostrovy, Guatemala, …), no najviac zaujal ( a určite si ho viacerí budú ešte roky pamätať) africký štát Lesotho.
Po večeri nasledovala scénka opisujúca stretnutie sv. Františka Xaverského a Ignáca z Loyoly, ktorú uviedli „bratia kapucíni“ (Miloš, Jano a Jarko) a v ktorej bola vyzdvihnutá pokora sv. Ignáca. Ešte pred scénkou bratia predstavili históriu misií na ázijskom kontinente. Po scénke nasledoval ešte 30-minútový animovaný film o sv. Františkovi Xaverskom.
Bodku za dňom dala nočná hra, v ktorej družstvá zbierali podpisy od 7 organizátorov, rozmiestnených okolo chaty so sviečkou v ruke. Zradnosti pohybu v tme si naplno vyskúšala animátorka Aňa, ktorej sa podarilo padnúť do „jamy levovej“ za chatou, našťastie bez následkov.
Deň 2 – utorok (Ázia)
Po budíčku na ázijskú nôtu, rannej sv. omši (kňaz musel odísť, návrat v stredu večer), raňajkách a rannom zamyslení (dievčatá po skupinkách a chlapci spolu) nasledoval doobedňajší súťažný program. Dievčatá počas neho stihli dohrať Biges, otestovali novú hru Obratný samuraj a zahrali si špeciálnu vybíjanú. Chlapci dohrali Hu-tu-tu (veľmi si ju chválili, napriek tomu, že ide o vysoko kontaktnú hru), zahrali si Biges a vyskúšali si aj Golf, hoci s netradičným náradím…
Poobede boli v programe stanoviská, ktoré poukazovali na potrebné skúsenosti budúcich misionárov. Patrí medzi ne znalosť prvej pomoci, reči domorodcov (vybrali sme texty v africkom jazyku swahili), spoznávanie rastlín, geografických zaujímavostí kontinentov, nočnej oblohy a vyskúšali sme aj pohyb po visiacom lane.
Večernú scénku opäť uviedli „bratia kapucíni“, ktorí tentokrát priblížili misijné pôsobenie na africkom kontinente. Nasledovala scénka zo života saleziánky Márie Troncatti, ktorá u nej vyzdvihla dôveru voči Bohu pri problémoch počas jej pôsobenia v Ekvádore. Deň sme zakončili večernou modlitbou a nočným stretnutím rady starších, kde sa pripravovala alternatíva na ďalší deň v prípade dažďa.
Deň 3 – streda (Amerika)
Neprší! A tak sa ide na výlet. Nie všetci, Julka a Tomáš musia kvôli povinnostiam zbehnúť do RK, Števko si v utorok zranil nohu, Miloš a teta Ľudka tiež ostávajú na chate. Ale zvyšok sa vyberá smerom na Vlkolínec. Z Vlkolínca sme zišli do Bieleho Potoka, kde sme si v potravinách kúpili nanuky a cestou nazad sme sa zastavili v Trlenskej doline na chate jezuitov, kde sme sa pomodlili pri Lurdskej jaskyni. Cestou odtiaľ prišiel čas na bonusovú úlohu do bodovania – Jojo M. (za 7 bodov) a Zuzka A. (za 1 bod) našli v sebe odvahu a prešli vyše metrovou žihľavou v krátkych nohaviciach a v tričku (Jojo bez trička). Za preukázanú odvahu sme im dodatočne pripísali po 20 bodov. No a aby družstvá počas výletu nezaháľali, dostali za úlohu nakresliť čo najlepšiu mapu trasy nášho výletu. To najlepšie zvládli chlapci z Austrálie.
Po večeri a sv. omši nasledoval večerný program. Najskôr sme sa zoznámili s misiami v Afrike, no a potom mladí herci stvárnili osobný príklad sv. Vincenta de Paul, patróna charitatívnych diel. Potom ešte prišiel čas na 4 úlohy za 45 minút, kedy si zástupcovia všetkých 3 súťažných kontinentov vyskúšali básnenie, kreslenie, divadlo, no a mali obliecť a predviesť typický manželský pár kontinentu a 3 typické zvieratá kontinentu. Vo vyrovnanom súboji nakoniec zvíťazili dievčatá a chlapci z Austrálie.
Deň 4 – štvrtok (Afrika)
Po klasickom rannom programe nasledovala veľká lesná hra. V nej sa hráči snažili preniesť za 1 hod. čo najviac zásielok zo svojej pošty na ostatné pošty rozmiestnené po lese tak, aby ich cestou neozbíjali číhajúci členovia organizačného tímu. Najlepšie boli Američanky.
Po sv. omši a obede sa odohrali hry kontinentov. Na družstvá čakali úlohy ako skok do diaľky, lukostreľba, prevážanie na sánkach, chytanie vody, jedenie chrumiek paličkami a akrobatické stavanie sa na predpísaný počet rúk a nôh. Pred večerou sa ešte chlapci pustili do maľovania na skalky a dievčatá robili kríže zo zápaliek.
Večerný program otvorilo predstavenie misií v Austrálii. Potom deti v scénke predstavili misionára sv. Petra Chanela, ktorý preukázal veľkú obetavosť na misiách v Oceánii, kde aj položil svoj život. Potom už nasledovalo 19 úloh za 19 minút, v ktorých súťažiaci počítali, stavali, skákali, triedili, dotýkali sa ušami, skladali, merali, … Bonusom bolo obliekanie 1 hráča do čo najviac oblečenia – vyhral Američan Mišo M., ktorý mal na sebe vyše 40 ks oblečenia- z toho vyše 10 slipov :-))
Deň 5 – piatok (Austrália)
Po rannom programe sa chlapci pustili do robenia krížov zo zápaliek a dievčatá si vyskúšali, či maľujú na skalky lepšie ako chlapci.
Hoci v noci pršalo, organizačnému tímu sa podarilo vytvoriť pokladovku aj na horšie počasie. Jej prvá časť sa odohrávala v chate, kde najskôr družstvá zbierali písmená šifrovanej abecedy, potom lúštili zašifrovaný text, ďalej triedili burizóny a počítali čísla ukryté v obrázku, len aby zistili, kde je ukrytý kód od trezoru, kde sa nachádzal poklad.
Poobede sa chlapci pustili do varenia a dievčatá do robenia keksových sviečok. Pred večerou bol ešte veľký záverečný kvíz so 40 otázkami – zo scénok, svetadielov, rastlín, hviezd a bonusových otázok. No a potom sa už bodovanie uzavrelo…
Po sv. omši a večeri medzi nás zavítala Anka Sabuchová z RK, ktorá sa práve počas tábora vrátila z ročnej misie v Jakutsku na Sibíri. Priniesla si so sebou aj fotky a všetkým nám porozprávala o svojich zážitkoch a skúsenostiach z ďalekého Ruska. Boli sme veľmi radi, že prijala naše pozvanie.
Nasledoval večerný program, v ktorom sa hovorilo o osobnej misii každého z nás. V doprovodnej aktivite sa na veľký papier obkresľovali ruky a nohy a odtlačili ústa, v duchu myšlienky „Pretože Boh nemá ruky, len tie naše, pretože Boh nemá nohy, len tie naše, pretože Boh nemá ústa, len tie naše, vedený horlivosťou chcem ako misionár v každodennom živote vždy konať s jednoduchosťou vo vzťahu k Bohu, s pokorou vo vzťahu k sebe, s láskou vo vzťahu k blížnemu, naplnený obetavosťou a tak sa stať svedkom Kristovej vykupiteľskej lásky.“
No a potom už nadišiel čas vyhodnotenia. U dievčat s prehľadom zvíťazili Afričanky (1889 bodov) pred Austrálčankami (1795) a Američankami (1758). U chlapcov to bolo trochu vyrovnanejšie, ale nakoniec zaslúžene triumfovali Austrálčania (1939 bodov) pred Američanmi (1881) a Afričanmi (1779). Za svoj výkon si všetci zaslúžili balíčky plné sladkých odmien. Večer sa ešte zišli organizátori, hlavní a pomocní animátori, ktorí zhodnotili priebeh tábora.
Deň 6 – sobota
Po rannej sv. omši a raňajkách nasledovalo predstavenie anjelikov (kto komu počas tábora bol), no a potom už bol čas na balenie. Okolo pol jedenástej sme opustili chatu a cestou dolu sme sa rozprávali o tom, čo sme počas predchádzajúcich dní zažili. Do Liskovej sme dorazili okolo 12.15 a po prebratí batožiny sme sa rozišli domov síce trochu unavení, ale plní zážitkov, na ktoré určite dlho nezabudneme.
Na záver
Veľké ďakujem patrí Pánu Bohu za to, že nás počas prípravy i tábora sprevádzal požehnaním a pomocou. Ďalej veľká vďaka patrí celému organizačnému tímu, ktorý – i keď v menšom počte – zvládol svoju úlohu a pripravil bohatý a pestrý program. Ďakujeme aj animátorom, ktorí viedli svoje skupinky počas tábora. Veľká vďaka patrí aj saleziánovi Jozefovi Ižoldovi zo Žiliny, ktorý nám počas tábora zabezpečoval kňazskú službu, no často sa zapájal aj do samotného programu.
Ďakujeme aj všetkým ostatným, ktorí nás akokoľvek podporili. Verím, že tento týždeň prinesie svoje ovocie aj v bežnom živote všetkých účastníkov tábora. Dovidenia na ďalšom tábore…
Autor: J. Timko ml.
