„Hurá,“ zvýsklo hádam každé dobrodružstvachtivé dieťa, keď sa na nástenke pred kostolom objavil plagát „Dobrodružná výprava.“ Všetko sa malo konať 14. apríla za priaznivého slnečného počasia, aké nám aj vyšlo.
Stretli sme sa pred kostolom o 11-tej a bolo nás skutočne neúrekom. Takáto veľká banda detí a teenagerov (keď nerátam Zuzku, Máriu a uja Jarka) sa vybrala ku kaplnke. Tu sme sa na začiatok pomodlili, aby sa nám nič nestalo a aby všetko vyšlo. Ujo Jaro nás zaviedol pod skalný previs, kde podľa legendy žil tajomný mních. Vysvetlil nám všetky dôležité veci a rozdelení do skupín (chlapci a dievčatá) sme sa vydali objavovať mníchove tajomstvá. Ďalším chodníčkom sme sa vybrali zdolávať vrch Mních.
Celá cesta sa niesla v dobrej nálade a riešením úloh. Prešli sme strastiplnú cestu plnú tŕnia držaním sa za ruky (vyskúšali sme si našu vytrvalosť), liezli lanom (tu sme skúsili našu silu), hľadali lístky (vyskúšali našu všímavosť) a skladali rôzne citáty. Celou cestou nám krásne svietilo slniečko a tak sme sa mohli pokochať krásou okolitých dedín a vrchov. Pri veži sme si ešte zasúťažili a vydali sa naspäť, pretože cesta nám trvala o niečo dlhšie ako mala. Prešli sme kopcami, no a v Martinčeku pri kostole rýchlo zasúťažili a pofotili sa. Viac-menej sme sa ponáhľali, lebo pri Kalvárii nás už čakali voňavé špekačky.
Keď sme dorazili k Jarkovi a Tomášovi, po vyhodnotení sa za chvíľku široko-ďaleko šírila lákavá vôňa špekačiek. V súťažiach znovu lepšie obstáli dievčatá a tak si mohli vychutnať sladkú odmenu. Bez nej však neodišli ani naši súperi (chlapci). Veru, dobre nám po takej prechádzke padlo chvíľu si posedieť. Takmer všetci menší dobrodruhovia si zahrali futbal a my lenivší sme si poklebetili. Okolo 16-tej sme sa pobrali naspäť, pretože nás ešte čakala skúška s Máriou (ale všetci sme sa jej však nezúčastnili, sorry Mária 🙂
Musím však uznať, že to bola skutočne zaujímavá výprava a už sa teším na ďalšiu. Dúfam, že sa stretneme znova v takom hojnom počte.
Autor: Zuzana A.
