Keďže tohto ročný tábor prešiel ako voda a my animátori sme po ňom boli aj patrične unavení :-), rozhodli sme sa, že by bolo dobre si oddýchnuť na nejakej chate a ako to už býva zvykom, tak aj tento rok sme sa zhodli, že si spravíme animátorskú chatu.
Vybrali sme sa na ňu už v stredu po tábore, veď načo zaháľať. Prvé tam boli dievčatá, lebo chlapci v ten deň hrali dôležitý futbalový turnaj v Lúčkach, ktorý samozrejme vyhrali, tak tam prišli až večer – značne unavení, ale šťastní z víťazstva. Dievky nás vítali spevom, tak sme sa ani my nedali zahanbiť – veď sme dáki Liskovci, nie? Tento večer bol neobyčajný tým, že nás prišli pozrieť ľudia z Minibodky aj s verným psom Klobása a obohatili nás o zážitky z ich tábora.
Druhý deň po náročnom budíčku, za ktorý ďakujeme ukecaným babám (však Rastík) sme sa aj dačoho najedli a potom sme si len hoveli, tak ako sa na chate patrí. Hrali sme bang, petanque, škvarili sa na slniečku. Ale keďže sme boli na chate, tak trebalo aj dačo robiť, či variť, či drevo kálať, či po vodu chodiť, ktorej bolo vždy nedostatok, lebo chlapci sa rozhodli, že si na konci leta spravia Veľkú noc a samozrejme že to všetko schytali dievčatá. Tak ale čo, treba aj srandy, baby, nie? A veď bolo tak teplo. Po vodu chodili výhradne len chlapci a pomáhal im aj verný kamarát Smígl (chlapci vedia :-). Večer sa niesol v atmosfére mestečka Palermo, pri ktorom sme sa všetci zabavili do neskorých ranných hodín.
Piatok bol tak povediac taký istý, iba sa zmenilo jedlo na obed a to, že niektorí ľudia už museli ísť dole, no čo už, môžu ľutovať. Večer nás totiž prišli pozrieť Mária s Milošom a priniesli nám bohatú nádielku klobás, ktoré nám akurát padli vhod, lebo naše zásoby sa už minuli. No a samozrejme, že prišiel aj Jarko. Večer sme sa ešte pomodlili ruženec, tak ako sa patrí, zahrali mestečko Palermo a potom nastal ten správny čas na tohto roku už druhý ročník obľúbenej večernej – no trocha už aj rannej schovávačky. No ale ťúúúú, to bola paráda, dopadla ako inak skvelo, nikto sa nestratil, všetci sme tu. Aj keď ako aj minulý rok, aj tento bolo mierne zranenie (nebojte, ale nič vážne), no a samozrejme tí, čo neboli môžu ľutovať :-). Verím, že na budúci rok nás bude viac. Po pár hodinovom behaní a schovávaní sme sa značne vyčerpaní vrátili na chatu. Ďalej nasledovalo povinné umývanie nôh, ktoré musel absolvovať každý kvôli neidentifikovanému zápachu, ktorý sa šíril po celej chate. No ale to bolo smradu, niektorí radšej šli pozerať hviezdy, ako by mali spať na chate. Ale nakoniec sa vďakabohu vyvetralo a my už unavení sme šli konečne spať.
Slnko ráno ešte ani nevyšlo a už nás budil pán Rožtek spolu s partiou :-), lebo mali variť guláš. A tak chtiac-nechtiac sme museli vstať, poupratovať, poumývať riad a pobaliť sa. Nakoniec ešte po prednáške o správnom stravovaní na chate, ktorú nám s radosťou dal pán Rožtek, sme sa pobrali domov.
No čo mám ešte povedať na koniec? Asi len toľko, že sme opäť nabrali veľa plných zážitkov, na ktoré budem určite s radosťou spomínať. A určite sa teším na ďalšiu animátorskú chatu aj s verným kamarátom Smíglom.
Autor: Marián Ž.
