Začal sa advent a ja som so zvedavosťou čakala, či sa aj tento rok môžeme zapojiť do Deviatnika. V nedeľu ma oslovili manželia Timkovci (Bohu vďaka za Timkovcov) a tak opakujeme modlenie tie isté rodiny ako pred rokom.Rok prešiel tak rýchlo a začali sme sa modliť deviatnik. Modlili sme sa najprv u Pápežov, kde bola Panna Mária celý rok, u Timkovcov, u Némethovcov, u Šaravských, u Hradských, Daňovcov, Pudišovcov, Kubalovcov Alino, Lesákovcov a u P. Kubalu.
U Timkov sme predniesli prosby /okrem svojich osobných/ za kňazské a duchovné povolanie z Liskovej a za dobrú spoveď. /Ja som mala veľkú prosbu, synovmu kamarátovi sa stratila vetrovka a v stredu sa už našla…. nie je to zázrak? Vypočutá modlitba/.
V domoch sa ozývali pesničky ako : Príde Kristus, Spasiteľ náš…. Poslal Boh anjela… Detičky sa striedali pri klopaní a hľadali nocľah pre svätú rodinu. Z ich očí žiarila veľká radosť a láska. Modlili sme sa Anjel Pána…, spievaný desiatok ruženca, Litánie loretánske a modlitby k Panne Márii z knižočky… Vytvorili sme krásne spoločenstvo plné lásky a pokoja. Tak obraz ostal u Kubalov P. – budú sa celý rok utiekať k Panne Márii.
No a čo??? Kde budú najskôr primície ??? U Kubalov, u Timkov, u Hradských, či u Daňov? Alebo aj tam, aj tam… – kde Pán Boh rozhodne, ale sa musíme ešte veľa modliť a prosiť a Pán Boh v pravú chvíľu, kedy on chce, vyslyší naše prosby… len treba v neho veriť a jemu dôverovať…
Pri tejto príležitosti sa chcem podeliť o moje svedectvo, ako Pán Boh vyslyšal moje prosby. Môj syn si vždy kupoval botasky v čínskom obchode. Ako rástol, zatúžil po značkovej obuvi. Šporil si a ja som mu doplatila a kúpil si drahé botasky. Celý šťastný ich začal nosiť. Na tretí deň príde neskôr zo školy ako inokedy, celý smutný, že mali telesnú výchovu a po nej už nenašiel botasky. Tak som mu povedala, poď, ideme do kostola a modlime sa, určite sa nájdu. Avšak hovoril, že všetko prehľadal, a nikde ich nenašiel. Tak som išla na druhý deň ráno do kostola a tam som tiež prosila. A tu zrazu som dostala sms-ku od syna: mami, dobre si sa modlila, školník mi doniesol botasky, že ich niekto hodil pred jeho dvere…. Tak Pán Boh vypočul naše modlitby. Bohu vďaka.
Tak advent sa rýchlo minul a už sa tešíme na Ježiška. Želáme si, aby naše srdcia boli blízko pri Tebe, Pane…
Keď Boh otvoril okno na nebi, opýtal sa ma, aké je moje želanie na tieto sviatky. Odpovedala som: Staraj sa celý rok 2009 o človeka, ktorý číta tieto riadky.
Požehnané Vianoce a všetko dobré v novom roku praje mama Veronika
Autor: Veronika D.