Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna rozprávková krajina. Zavítal do nej aj ujo Mrázik, ktorý hneď svojou striebornou palicou zamrazil a zasnežil všetko, čo len oko dovidelo.
Raz, bolo to v nedeľu 18.1.2009, sa vybrali do tejto krajiny hľadať šťastie aj liskovskí chlapci a dievčatá. Išli – išli, až prišli na velikánsku bielučkú pláň. Vyše päťdesiat živých duší… (Anjeli boli stále na stráži, patrí im vďaka za ochranu svojich zverencov.)
Vďaka patrí aj veliteľom štyroch skupiniek, ktoré sa vybrali k rozprávkovým postavám, aby splnili ich želania. Čo si priali? Nech vám to povedia oni sami:
1. Robiť dobré skutky je veľmi dôležité, a preto bolo potrebné pokúsiť sa pomôcť mne, slepej starenke, a odniesť ma domov a pomôcť mi nájsť stratené eurá v bludisku. Prenášanie bolo náročné na kondičku na rozdiel od hľadania stratených eur v snehu, no všetky moje priania boli splnené a odo mňa ste odchádzali ešte plní sily.
2. Od prvého stanoviska sa postupne skupinka premiestnila ku druhému – ku Mrázikovi. Niektorí z vás boli takí vyčerpaní, že vám to trvalo neskutočne dlho…. Vašou prvou úlohou bolo spomenúť si, čo som si pospevoval pri svojich prechádzkach po lese…niektoré verzie boli úžasne originálne…:):):)… No a ďalej ste si mali vyskúšať techniku zmrazovania stromov pomocou snehových gulí (keďže sa mi nejakým nedopatrením podarilo obísť Liskovú, že vraj tu je nejaká kríza, snehové gule boli nahradené loptičkami…:):):) No a posledná úloha bola ľadovým dychom presunúť téglik zavesený na šnúrke od jedného stromu k druhému. Tu sa prejavila kapacita jednotlivých pľúc… Myslím, že viacerým sa skutočne darilo, a dúfam, že keď sa ja poberiem na dôchodok, moje miesto obsadí niektorý z vás…:):):)
3. Neďaleko od Mrázika – čo by kameňom dohodil – sme mrzli my, dvaja uzimení a hladní zbojníci. Kto chcel nejaké body dostať z toho, čo sme nazbíjali, musel súdržne s ostatnými spoločníkmi prekopať lopty do cieľa a zahrať pantomímu pri speve našej zbojníckej pesničky: „Aj medvede teraz už spokojne spia….Všetky zvery hniezdočká majú…“ Pamätáte si ešte?
4. Baba–Jaga má svoj domček na stračej nôžke. U mňa ste sa hrali na novodobých Ivankov. Mali ste si vziať kožúšok odo mňa a ísť k zamrznutej Nastenke. Taký dobrý skutok by ste od prešibanej strigy nečakali, však. A predsa!
5. No, konečne! Tešila, som sa že mne, úbohej Nastenke, pomôžete polievať suchý peň, ako inak, v zime snehom. A ako pekne ste popísali a pokreslili v snehu odkazy od Ivanka pre mňa. Ďakujem!
Tri hodiny sme sa zabávali, spúšťali, súťažili. Šikovné skupinky dostali sladkú odmenu a ešte niečo… Ale to by ste mohli napísať vy, ako sa vám darilo…..
Mrázik pobúchal palicou, hora sa odčarovala a všetky deti zmizli. Naše neopakovateľné rozprávkové postavy sa premenili na Veroniku, Maja, Maťa, Máriu L., Barborku a Zuzku M.
Zazvonil zvonec a zimnej rozprávke bol koniec. Alebo už aj zime?
Autor: Ivka B.
