Do internetovej schránky každého animátora, animátorky jedného dňa doletel mail s pozvaním na ďalšiu animátorskú chatu. Všetko si to na starosť zobrali Janka a Zuzka M., dali potrebné inštrukcie a o všetko sa postarali.
Nastal piatok, 20. marec, deň D a všetci sme sa stretli na „chate“ v Liptovských Sliačoch. Keď sme sa vybalili a takpovediac „zabývali“, odišli sme na večernú sv. omšu. Po našom návrate na „chatu“ sa baby chytili varenia večere. Večera bola výborná a všetkým chutilo. Po večeri sme mali večerné slovko, ktoré si pre nás na každý večer pripravila Ivka. Po slovku sme mali voľno… Hrali sme Twistera (neodporúčam hrať proti Jarkovi… on a jeho stratégia… 🙂 a rôzne iné hry, a samozrejme mestečko Palermo. A šli sme spať.
V sobotu sme sa naraňajkovali, navarili obed, naobedovali sa, no a potom sme sa porozprávali o animátorstve, ako nám to ide, čo sa nám darí, kde máme ako animátori ešte rezervy, prečo sme animátormi a či máme radosť z toho, čo robíme… Poobedie bolo oddychové, niektorí sa vybrali na prechádzku, iní voliť prezidenta 🙂 Večer sa dialo to isté, čo predošlý deň s tým rozdielom, že sme ešte debatovali o to, ako zlepšiť naše stretká, aby plnili tie ciele, ktoré od nich očakávame… No a pomodlili sme sa aj ruženec – každý desiatok na iný, spoločný úmysel…
A keď prišla nedeľa, nikomu sa nechcelo ísť domov. Ráno sme boli na sv. omši, vrátili sa na chatu, navarili obed, naobedovali sa, zbalili sa, poriadili. A už nezostávalo nič iné ako čakať na odvoz.
Aby som nezabudla, chalani sa celý víkend starali o teplo animátorského krbu.
Autor: Mária Š.
