Tradične netradičný športový deň. Všetko to vypuklo v sobotu 17. 10. 2009 o 9.00 hodine, plus – mínus 20 minút. Väčšina detí pre mňa netradične stála a čakala pred hlavnou bránou budovy školy (samozrejme, že som neskôr zistila prečo).
Naša a moja najdrahšia „dcérenka“ Veronika T. sa zhostila svojej úlohy vynikajúco. Zašla po všetky deti a doviedla ich do šatne, kde ich už čakala tradičná úloha a to fixácia svojho podpisu do prezenčky. Medzitým poprichádzali ďalší a ďalší a ďalší a naposledy spachtoši alebo zábudlivci prezuviek. Náš spoločný „tradične netradičný športový deň“ sme začali vonku spoločnou modlitbou s poďakovaním za všetkých, ktorí prišli a všetkých, ktorí nám umožnili tam byť a uskutočniť tento deň. Vonku sme pobudli ešte niekoľko minút – hodinku? :), pretože súťaž, ktorá bola pre deti pripravená, bola spoločná pre všetkých a aby mali neobmedzený priestor (i keď obmedzený :).
Aby som nezabudla, predstavím vám vedúcich skupiniek, ktorí tento rok boli tradične netradiční, a to Dominik T., Zuzka A., Veronika P., Katka A. Bojovali a svoju úlohu si plnili veľmi dobre.
V tejto prvej úlohe plnili netradičnú Štafetu, ktorá sa pre veľký úspech zopakovala aj druhý krát. Cieľom bolo plnenie úloh, ktoré im povedal vždy po dobehnutí náš človek, ktorý ich čakal. (Veronika T., Matúš S., Matúš D., Maťo H.). Netradične ich čakala za každou súťažou úloha, kde mali odpovedať správne na otázky typu: Koľko párov zvierat si zobral Mojžiš do korábu? 🙂
Spoločne sme sa potom presunuli do telocvične, kde 2 družstvá čakala súťaž Lakros a 2 družstvá Loďky (bližšie vám povedia fotky :)) Medzitým plnili a odpovedali na určené otázky. V neposlednom rade plnili súťaž Hľadanie, ktorej úlohou bolo nájsť určené buď písmeno, tvar alebo číslo. Bonus bola nálepka domkára. (veľmi starostlivo schované, pochvala Veronika :)). Túto súťaž postupne plnili najmladší proti sebe až po najstarších.
Všetko prebiehalo v duchu : „Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa.“ Všetci boli víťazi 🙂 Mne zostáva poďakovať sa všetkým, ktorí sa akoukoľvek formou podieľali na organizácii, animátorom, ktorí neváhali a prišli pomôcť, samotným vedúcim skupiniek, deťom, no predovšetkým Nebeskému Otcovi, ktorí na nás dával pozor a vďaka nemu máme už teraz, ale ešte živú spomienku na požehnane strávený čas.
Autor: Zuzana N.
