Ahojte domkári, v tomto článku by som chcel v krátkosti opísať ďalšie stretnutie účastníkov kurzu Školy pre animátorov, ktorého som sa zúčastnil. Takže, toto bol môj už tretí kurz, ktorého názov bol Kultúra a umenie výchovy. Tak ako ten predtým sa uskutočnil v Bobrovci v ubytovni na ihrisku.
Mojou prvoradou úlohou bolo sa tam dostaviť. Cestoval som vlakom z Liskovej do Liptovského Mikuláša a odtiaľ do Bobrovca autobusom. Keďže som tam už bol a môj orientačný zmysel je perfektný 🙂 netrvalo dlho a našiel som už spomínanú ubytovňu. Po vrelom privítaní sa ešte čakalo na omeškancov a mohol nastať úvod, v ktorom sme sa ocitli v nebi. Hneď sme dostali úlohu pozachraňovať čo najviac duší, ktoré boli porozmiestňované po ihrisku. Odmenou bolo to, že tí najlepší si mohli prví vybrať izby, v ktorých budú bývať. Nedá mi sa nepochváliť, že som patril medzi tých najlepších :). Po ubytovaní sme mali večeru a potom začal program, kde sa už začala riešiť téma kurzu. Potom sme ešte mali omšu a ďalej nasledoval už len spánok.
Druhý deň začal ako inak rozcvičkou, raňajkami a potom sme sa pustili do ďalšieho plnenia témy. Bolo to plné aktivít a poznania, ale tým vás nejdem zaťažovať a ani nemôžem pre zachovanie určitého tajomstva kurzu. Na obed sme sa samozrejme najedli a potom nasledovalo popoludnie športu, kde sa všetci vybláznili pri futbale. Poobedie sa opäť nieslo v duchu Dona Bosca a jeho preventívneho systému (animátori určite vedia o čo sa jedná :). Po večeri bol menši oddych, ktorý si každý vypĺňal ako uznal za vhodné. Niekto sa hral, iný behal a niekto zase spal :). Asi vám nemusím písať čo som robil ja :). Čakalo sa na dlho očakávaného hosťa, ktorým bol saleziánsky kňaz, ktorý má na starosti mladistvých v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch ( číže polepšovňu). Po jeho príchode nám bola odprezentovaná jeho práca a úloha v ústave. Beseda bola veľmi zaujímavá a veľa sme sa toho dozvedeli z väzenského prostredia, a aj to, aké ťažké to má kňaz v takomto prostredí. Ďalej nasledovala krátka adorácia a potom už len hor’ sa do postele.
Posledný deň sme začali ráno raňajkami, dobrali sme posledné veci z témy, mali sme sv. omšu, obed a už tu bol čas pobaliť sa a odísť. Ešte spoločná foto a už len cesta na stanicu a odtiaľ rovno domov.
Spočiatku sa mi moc nechcelo ísť na tento kurz, ale som rád že som tam bol. Veľa som sa tam naučil a zažil a už sa neviem dočkať, keď sa tam opäť vrátim na ďalší kurz Školy pre animátorov.
Autor: Marián Ž.
