Počas tohtoročnej zimnej olympiády sme sa ocitli pri Eskimákoch. Na začiatku sme sa rozdelili do štyroch skupín a spoločnými silami sme si zopakovali základné informácie o týchto domorodých obyvateľoch severnej časti Severnej Ameriky a Ázie.
Dozvedeli sme sa, že predkovia Eskimákov pochádzajú zo Sibíri a ich charakteristickými znakmi sú čierne rovné vlasy, žltá až svetlohnedá pleť a malý vzrast. Zistili sme tiež, že ich prirodzeným zdrojom potravy je mäso, väčšinou tulenie alebo veľrybie. Novinkou však nebolo to, že v zime žijú v príbytkoch zo snehu alebo ľadu – v iglu. Keď sme už všetci všetko vedeli, mohlo sa začať súťažiť. A tak sa každá skupinka vybrala na jedno zo stanovísk, kde im animátor vysvetlil pravidlá hry.
Na prvom stanovisku sa súťažiaci mohli zdokonaliť v love tuleňov. Úlohou bolo uloviť ich pomocou oštepu čo najviac. Potom si mali vymyslieť hymnu alebo pokrik, ktorý si zaspievajú vždy po úspešnom love.
Na druhom stanovisku ich čakala náročná úloha. Skupinka mala v čo najkratšom čase pozbierať drevo, a tým pomôcť Eskimákom založiť oheň. No nebolo to také jednoduché, pretože to drevo zbierali pri jazde dolu kopcom na sánkach či boboch. Keď aj túto úlohu zvládli, čakalo ich občerstvenie v podobe teplého čajíku a dobošiek. Po nabratí nových síl sa mohli pustiť do poslednej súťaže.
Na poslednom stanovisku sa stretli vždy dve skupinky a naučili sa tu hrať starú eskimácku naháňačku. Naháňal vždy len jeden člen skupinky, no ten, kto bol naháňaný, sa mohol pred chytením uchrániť tak, že držal v ruke rukavicu. Celá skupinka mala k dispozícii iba dve rukavice, ktoré si jej členovia mohli navzájom hádzať. Keď bol chytený hráč bez rukavice, naháňajúca skupinka získala bod.
Po úspešnom absolvovaní všetkých stanovísk nasledovala ešte rozstrelová úloha, keďže tri tímy získali rovnaký počet bodov. Touto úlohou bolo vyvtvoriť čo najviac snehových gúľ.
Potom nasledovalo vyhodnotenie a ocenenie súťažiacich. Na prvom mieste sa umiestnila skupinka Snehuliakov.
Na záver sme sa ešte spoločne odfotili a pobrali domov vďační za pekne strávené popoludnie.
Autor: Barbora K.
