Všetko sa to začalo v jedno krásne upršané popoludnie. V čase, kedy by človek najradšej sedel doma pri telke, obliekol na seba slovenský dres a sledoval hokejový zápas. Lenže my, liskovskí domkári, sme sa rozhodli stráviť čas trochu iným spôsobom…
V kalendári nám svietil 3. máj a cieľovou zastávkou bola tentokrát Ludrová. Tradične sme program zahájili sv. omšou, ktorú sme obetovali za príjemne strávený víkend. Táto SŠPA nebola len taká obyčajná. Nie preto, že by tu medzi nami nebol Jarči, ktorý nám všetkým samozrejme chýbal, ale preto, lebo sme medzi nami privítali začínajúcich animátorov nielen z nášho strediska, ale aj z toho ružomberského.
O prekvapenie bolo postarané hneď od začiatku. Dievčatá skoro odpadli, keď zočili toľkú nádheru. Priestranná izba nemala konca a k stropu sa ani rukou nedalo priblížiť. Chlapci mohli iba závidieť ten čerstvý vzduch a vôňu, ktorá sa tiahla celým priestorom. Taký komfort si nemôže len tak hocikto dovoliť.
Značne omladnutý organizačný tím sa nám celý víkend snažil priblížiť, kto je vlastne animátor, aká je jeho úloha v skupine. Spoločne sme sa zamýšľali nad tým, aké typy animátorov poznáme, s akými deťmi sa môžeme stretnúť na stretkách. Touto cestou by sme chceli vyzdvihnúť herecké výkony našich dobrovoľníkov, ktorí nám vierohodne zahrali jednotlivé typy pováh u detí. Postupne sme odhaľovali hlbšie a hlbšie zákutia, napr. všetci veľmi dobre vieme, čo to znamená Optika zasiahnutý.
Plní informácií, s poloprázdnymi žalúdkami a konečne zapojenou technikou sme sa mohli pohodlne usadiť pred veľkoplošnú obrazovku a ako správni fanúšikovia hokeja sledovať zápas SVK:FIN. Večer sme ukončili hrou Signál a nabrali sme nové inšpirácie, čo sa týka nových živočíšnych druhov.
Nedeľa bola sprevádzaná duchovnou obnovou, ktorú si pre nás pripravil salezián Paľo Dzivý (Don Bosco, však Stelka 😉 ). Pozreli sme si pár krátkych videí, zamysleli sme sa nad tým, aké sú vlastnosti dobrého animátora a, naopak, toho nie celkom správneho. Po skončení tradične nasledovala sv. omša.
Ani sme si neuvedomili ako tie tri dni rýchlo ubehli a už tu bol čas dať celú chatu do poriadku. Po tom, ako sme všetko dočista poupratovali a posilnili sa dobrým obedom, ktorý nám pripravil náš šéfkuchár Števko, rozpŕchli sme sa každý svojím smerom.
Ďakujeme každému, kto sa aj troškou pričinil k tomu, aby sme sa mali počas víkendu čo najlepšie. Tešíme na ďalšie spoločné stretnutie.
Autor: Ivana M., Veronika Š.
