Ako by to bolo, aby boli liskovskí Domkári celé leto doma? Nemohli sme predsa porušiť tradíciu a aj napriek tomu, že v zime sme sa trocha obávali, či sa vôbec podarí zorganizovať tábor, Pán Boh to všetko zariadil tak, že sme od 27.júla do 1.augusta opustili svoje domovy. Tento raz sme sa vydali do Závažnej Poruby na chatu Opalisko. Bolo nás 25 detí, 5 pomocných a 5 hlavných animátorov, 10 členov organizačného tímu, Timuško, Damiánko a nám stále verný salezián Don Paľo Dzivý.
Výber tohtoročnej témy bol celkom jednoznačný. Už pár rokov sa tento námet na tábor odkladal, ale prišiel jeho čas práve teraz a myslím, že sme trafili klinec po hlavičke. Predstaviť deťom, ale aj nám Don Bosca, jeho život a odkaz pre dnešok, je predsa potrebné už len preto, že sme Združenie saleziánskej mládeže. Pridanou hodnotou pre výber bolo aj to, že tento rok slávime 200 rokov od narodenia sv. Don Bosca.
Táborové skupinky predstavovali talianske mestečká (Asti, Cuneo, Chieri, Mondonio a Carmagnola), z ktorých pochádzali Don Boscovi chlapci (Bartolomeo Garelli, Francesco Bessuco, Luigi Comollo, Domenico Savio a Michele Magone). Každá skupinka teda mala svojho „patróna“ a taktiež remeslo (stolári, hrnčiari, pekári, krajčíri a murári), ktorým si zarábali.
Program tábora bol zostavený tak, aby sme si počas piatich súťažných dní predstavili najmä to, akým spôsobom získaval Don Bosco svojich chlapcov a v akej dobe vlastne žili. Veľmi dobré priblíženie predstavovali hry, ktoré boli ladené do tejto tematiky. V prvej veľkej hre si deti vyskúšali, ako vyzeral v 19.storočí Turín a aké ťažké bolo pre chlapcov z vidieka sa v meste pohybovať a nájsť si prácu. V Turíne bola totiž dosť rozšírená kriminalita, pohybovali sa tam pouliční podvodníci, vojenské stráže a nie každý majster ich mohol zamestnať. Nakoniec sa však všetkým podarilo ujať sa remesla a trocha si aj privyrobiť. V tomto období sa tiež rozmáhala cholera a v nočnej hre sa každej skupinke podarilo nájsť lekára pre svojho chorého kamaráta, a tým ho vyliečiť. Druhou veľkou hrou sa snažili spoznať Turín a jeho zákutia a vďaka tomu mohli hľadať chlapcov, ktorých by priviedli k Don Boscovi. Ak však chlapca našli, bolo dôležité ho aj spoznať (naučiť sa niečo o ňom). Samozrejme, program dopĺňali tímové hry, tvorivé dielne, na remeselníckych kurzoch sa jednotlivé skupinky zoznámili s remeslami ostatných a priučili sa aspoň základom každého z nich. Nesmeli chýbať ani Jarkove nečakané veľmi zaujímavé úlohy. Spomeniem aspoň tú, keď nám v jeden deň dosť pršalo a úlohou detí bolo odhadnúť, koľko pohárov sa naplní z odkvapu za 5 minút. Mali nejaký čas na pozorovanie sily dažďa a potom odovzdali svoje tipy. Tí, ktorí boli najbližšie, získali pre svoju skupinku body. Nemôžem nespomenúť aj voľný čas, ktorý sa dal stráviť rôznymi spôsobmi – spoločenskými hrami, spoločnými hrami von, skákaním na trampolíne alebo aspoň krátkym zotrvaním v modlitbe pred Sviatosťou v našej „kaplnke“ v Palkovej izbe.
Každý deň sa niesol v znamení jednej myšlienky, o ktorej sme premýšľali počas ranných modlitieb, sv.omší a pomocou nám boli aj úlohy do dňa, scénky skupiniek a večerné slovká členov organizačného tímu. Napríklad v stredu sme sa zamýšľali nad svätosťou – Cesta k svätosti je jednoduchá. Snažili sme sa predstaviť si svätosť ako niečo, čo je pre každého z nás a v konečnom dôsledku nie je až také ťažké stať sa svätým. Štvrtok sa niesol v znamení výletu na Poludnicu, k čomu sa hodila aj štvrtková myšlienka – Spolu s inými a pre iných. Rodinnosť a službu vidno na našich táboroch na prvý pohľad, ale naším cieľom bolo, aby sme vedeli byť takí, aj keď sa vrátime domov. Na umocnenie témy, atmosféry a reálnejšie zobrazenie doby a života sv.Don Bosca sme vždy večer pozerali časť dvojdielneho filmu o Don Boscovi, ktorý na konci tábora deti dostali aj domov ako darček (DVD do každej rodiny).
Sobotné ráno ako vždy znamenalo balenie a upratovanie. Stihli sme však ešte aj sv.omšu a tábor sme zakončili tým, že sa budeme snažiť naďalej rozširovať dielo Don Bosca tam, kde pôjdeme.
Čo dodať na záver? V prvom rade obrovské ďakujem Jarkovi, ktorý si napriek všetkým svojim povinnostiam opäť vyčlenil čas a pripravil nám táborový príbeh. Veľké ďakujem organizačnému tímu a tiež animátorom (zažili sme malý „comeback“ Barči, Maja a Števka do animátorských radov). Ďalšie ďakujem všetkým deťom, ktoré boli naozaj veľmi dobré. Vžili sa do táborového príbehu a vytvorili asi najlepšiu atmosféru, akú som ja na tábore zažila. Taktiež pri ďakovaní nesmiem zabudnúť na Dona Paľa, ktorý prišiel medzi nás rovno z iného chlapčenského tábora a veľkou mierou prispel k duchovnej atmosfére. Ďakujem tiež za návštevy, ktoré sme mali počas tábora a všetkým, ktorí nám akokoľvek pomohli a podporili nás, aby sme aj tento rok mohli byť na tábore.
Teším sa na ďalšie akcie počas roka…a o rok opäť na tábore!!!
Autor: Nika T.
