Tento rok sa uskutočnili už druhé duchovné cvičenia na čele s mladšou generáciu a saleziánom Palom Dzivým. Konali sa v Lipt. Sliačoch od 14. do 17.4.
Vo štvrtok okolo večera sme sa dopravili na chatu. Prvá časť programu bola večera, pri ktorej nám Don Palo púšťal nahrávky Mariána Kuffu. Po večeri nasledoval úvod do témy s názvom Panna Mária -túžba stretnúť sa s Ježišom. Po krátkej prednáške nasledovala svätá omša a po nej voľný program.
Piatok sme začali modlitbou v kaplnke, ktorú sme si provizórne vytvorili v jednej z izieb. Doobeda sme stihli prejsť až dva bloky. Tu sme sa rozprávali o hladení Božej tváre ,ďakovaní, pozornosti…. Nasledovalo silencium, ktoré sme ukončili svätou omšou. Veľmi sa mi páčilo, že Kubo zobral gitaru….tak sme si aj zaspievali. Bol tam aj dáky ten čas rekreácie, kde sme si oddýchli a počas voľného času, ale aj celého víkendu, sme mali možnosť sviatosti zmierenia alebo aj rozhovoru, ktorý viacerým ľuďom dobre padol. V piatok sme stihli ešte jeden blok aj večernú diskusiu. Poviem vám o otázky nebola veľmi núdza a mne sa osobne tento bod programu veľmi páčil. Celý deň sme ukončili chválami v kaplnke.
Sobotňajší program bol takmer totožný s piatkovým. Po silneciu sme mali menšiu diskusiu/zdieľanie vonku na slniečku. Nacvičili sme pár pesničiek, pripravili oltár a omša sa mohla konať von. Na tomto dni bola veľmi pekná modlitba ruženca v prírode. Stretli sme po ceste také pani a oni nám odporučili krátku prechádzku ku krížu. Cestou sme sa dobre porozprávali a tak sa aj bližšie spoznali. Počas týchto dní sme si mali každý pripraviť ďakovný žalm. Tento žalm sme čítali na večernej modlitbe. Boli veľmi pekné a každého veľmi originálne.
V nedeľu bol posledný deň. Všetko ubehlo tak rýchlo, že sme tomu nemohli ani uveriť. Doobedu bola posledná prednáška a zhodnotenie. Porobili sme poriadky, rozlúčili sme sa a šli domov.
Aby ste vedeli, neboli sme celý víkend o hlade, ale o obedy a večere sa starali naši skvelí animátori, ktorým patrí veľká vďaka.
Bol to požehnaný čas a ďakujem všetkým, s ktorými som ho mohla stráviť! 🙂
Autor: Denisa K.
