15. júna bol deň, kedy sme konečne mohli využiť naše už pár mesiacov dopredu kúpené zlacnené lístky na Festival Lumen. Zišli sme sa v hojnom počte 12:20 na stanici v Ružomberku a čakali na príchod rýchlika. Neboli sme však všetci, pretože niektorí oneskorenci museli využiť iný spoj, z osobných dôvodov. Vo vlaku panovala dobrá nálada z očakávania niečoho nového, aj keď si nebolo kde sadnúť kvôli večne prepchatým piatkovým vlakom. Po necelých troch hodinách státia sme konečne dorazili do Trnavy.
Tí, čo tam boli prvýkrát, si mesto okamžite zamilovali. Samozrejme, našu dobrodružnú výpravu sme začali svätou omšou. Nakopnutí peknou kázňou a s heslom festivalu: „Buď odvážny“ sme sa pobrali čím skôr ubytovať a vyraziť do ulíc aby sme si čo najviac užili atmosféru. Ubytovanie bolo prijateľné, aj keď trošku od ruky, a spanie v telocvični a v triedach na dlážke nás ešte viac zblížilo. V centre diania bolo stále čo robiť od skvelých koncertov cez rôzne podniky a stánky až po kino, ktoré však nie každý z nás už zvládol. Ale osobne si myslím, že naše srdcia si zase najviac získali kolobežky.
V sobotu to bolo dokonca ešte viac pestré a už od rána nás čakali kadejaké workshopy, prednášky, predstavenia a rozhovory, ktoré sme si mohli vybrať podľa vlastnej chuti a nálady. Niekedy bol výber naozaj ťažký, ale myslím si, že každý bol nakoniec spokojný. Prednášky boli veľmi poučné a verím, že každý si z nich zobral to, čo potreboval. Pomedzi program sme sa snažili pravidelne stravovať. Hlavne zlacnený kebab nám vždy prišiel vhod. Samozrejme, aj pitný režim bol veľmi dôležitý a posedieť pri chladenej kofole bol príjemný oddych.
Večer sa zase rozbehol vďaka koncertom a skvelej hudbe. Poriadne sme sa vytancovali a vyspievali a posledný deň sme všetci zakončili polnočnou svätou omšou, ktorá bola naozaj krásna a mala skvelú atmosféru. Snažili sme sa vydržať čo najdlhšie hore a užiť si posledné zvyšky tej atmosféry. Nakoniec nás zlomila predstava skorého ranného vstávania. O šiestej sme boli pekne nastúpení pred ubytovňou, unavení, ale spokojní, pripravení na cestu domov s myšlienkou, že sa sem určite o rok vrátime.
Autor: Sima D.
