Tento rok sme definitívnu bodku za prázdninami dali v sobotu 14. septembra 2019. Stretli sme sa tradične o 9:00 pred ZŠ, odkiaľ sme sa presunuli na Kubalovie chatu.
Nadviazali sme na táborovú tému a vrátili sme sa do fantasy sveta, do krajiny Ascarot, pretože sa nám tam nepodarilo poraziť temného mága z Durthangu. Štyri skupinky, do ktorých boli rozdelené deti, predstavovali štyri národy (Altar, Shaadal, Ifrain a Nazgrin), ktoré sa snažili dostať na Veľkú planinu do Čiernej veže. Tam bolo ukryté zrkadlo bolesti, pomocou ktorého šíril mág zlo do celej krajiny. Nebola to však ľahká úloha ? museli prekonať veľa prekážok.
V prvom rade potrebovali nájsť lesnú dryádu. Najskôr sa ale stretli so starou čarodejnicou Jaadis, ktorá varila v kotlíku zvláštny elixír. Povedala im o zbraniach nadprirodzenej sily, ktoré sa nachádzali na pohrebisku, a dala im aj mapu, podľa ktorej ich mohli nájsť. Predtým jej však museli priniesť najmenej štyri druhy hmyzu alebo drobných živočíchov.
Po nájdení Anjelskej čepele (meča) a Hromového kladiva (sekery) začuli národy ston dryády. Orkovia poľovali na posvätné jelene, ktorých parožie má liečivú silu, no jeden šíp zasiahol dryádu. Zachrániť ju mohol len strom života, ku ktorému ju preniesli tí najsilnejší z jednotlivých národov. Z vďačnosti im darovala svoj neviditeľný plášť. Malo to však háčik – každý, kto sa stal neviditeľným, zároveň aj stratil zrak (mal zaviazané oči). Ostatní si na ruku priviazali stužku zo stromu života.
Po zaznení bojových trúb sa národy vydali do boja. Do veže sa mohol dostať len „nevidiaci“, ktorého navigovali niektorí zo skupiny pomocou zvukov prírody. Keďže sa zlo šírilo veľkou rýchlosťou, ostatní, namiesto toho, aby si pomáhali, bojovali s členmi iných skupín. Hrali kameň, papier, nožnice, pričom porazený sa musel vrátiť k stromu života a priviazať si na ruku novú stužku. Ten, kto vlastnil zbraň, mal, samozrejme, výhodu.
Nevidiaci mohol stratiť život len po náraze do lávovej prekážky (farebné polená). Vidiacich zas naháňali naozaj ohyzdní ohyzdi. Keď sa ich dotkli, museli si obnoviť život, keď sa im pozreli do tváre a prečítali meno z ich čela, stali sa ich otrokmi a nemohli pokračovať v boji. Temný mág, okrem toho, že stál na veži a komentoval dianie, zasielal odtiaľ svoje kúzla: krvilačnosť, kvôli ktorej boli ohyzdi ešte agresívnejší, ohnivé strely, ktoré brali život, ston prízrakov, ktorý prekážal navigátorom v navigovaní, a mor, ktorý bral život úplne všetkým okrem nevidiacich…
Našťastie sa všetko dobre skončilo ? národu Ifrain sa podarilo rozbiť zrkadlo bolesti ? a všetci sme sa mohli posilniť trolím gulášom.
Na záver by som sa chcela poďakovať Števkovi za prípravu skvelej hry, animátorom za pomoc, Kubalovcom za výborný guláš, maminám za chutné koláče a tiež všetkým deťom, ktoré prišli a pripomenuli si spolu s nami, že „Nebezpečenstvom pre tento svet nie sú len ľudia, ktorí páchajú zlo, ale aj tí, čo sedia doma a dovolia im toto zlo páchať.“
Autor: Anežka Š.
