7:30 – Znova ďalší deň ako slobodná krajina. Ale vo vzduchu stále cítiť stuchlinu neslobody. Včera mi prišiel list, asi nejaká pozvánka. Mám sa dostaviť o 9:00 pred ZŠ v Liskovej. Kto už by mňa potreboval?
8:00 – Párky sa už varia a ja stále držím v rukách ten list a rozmýšľam: Nemal som si dať o párku viac?
8:55 – Blížim sa k miestu určenia a začínam stretávať čoraz viac ľudí. Snažím sa od nich zistiť, či nevedia o čo sa jedná, ale každý dostal len záhadnú pozvánku.
9:30 – Už nemôžeme dlhšie čakať, musíme vyraziť. Tí čo nás vedú mlčia, nechcú nám nič prezradiť. Kam nás vedú? Čo sa to tu deje?
10:15 – Z diaľky zrazu vidím, že sa črtá niečo ako vojenské veliteľstvo a tak ma napadá prirodzená otázka: Dostanem hore obed?
10:30 – Sme tu! Stále nevieme čo sa deje, ale prichádza útly muž – vyzerá trošku ako chlapec, no má veľa hodností.
10:45 – Vraj potrebujú pomoc. S komunistami to ešte úplne neskončilo? Rozdelili nás do 4 skupín špeciálnych jednotiek a čaká nás výcvik. Ale čo ten obed?! Veď je skoro 12!
11:00 – Výcvik sa začal. Ako prvé sme si prešli hodom granátu v dezorientácii. Šlo mi to, ale možno som si mal dať ráno len 3 párky.
11:15 – Učia nás deaktivovať míny. Ako to myslia míny?!? Som moc pekný, aby som umrel!
11:30 – Planý poplach. Boli to len napodobeniny. Pokračujeme tréningom spolupráce. Je tu prísna veliteľka, doteraz som to hravo zvládal, ale tu sa začínam báť. Prichádzajú prvé pochybnosti, či to dokončím.
11:45 – Mám svoju odpoveď. Mal som si dať len 3 párky. Konečne posledné cvičisko. Skrývať sa. Ja sa mám skryť? Hora svalov? Bude to ťažké, ale predsa nie je nič, čo by som nedokázal. No mám trochu stres. Prišiel veliteľ tajných služieb. Nik nevie ako sa volá, jeho krycie meno je „kričiaci mím“. Nič nepovie, len prísne pozerá. Veď už dačo povedz!! Som dobrý?!
12:00 – Koniec výcviku – konečne! Družili sme sa pri ohni. Varí sa guláš – to znamená – konečne obed!!
12:05 – Cez vysielačku na veliteľstve zachytili prosbu o pomoc. Prečo teraz?! Nepočká to?
12:10 – Nepočkalo to. Kráčame lesom zachrániť rukojemníkov sovietskych agentov na našom území. Posledná snaha otočiť slovenskú situáciu. Vraj sú tam samí predstavitelia nežnej revolúcie.
12:30 – Vraciame sa zo stanu a s nami jeden rukojemník. Je to generál Milouš. Odvážny muž, 30 rokov žil v utajení a znášal život v prepychu, aby raz vystúpil proti tomuto režimu. Aj ostatné skupiny sa vybrali zachrániť rukojemníkov a tak mi vŕtajú hlavou dve otázky: Podarí sa im ich zachrániť? Ale čo je dôležitejšie – bude guláš ešte teplý?
13:00 – Hrnú sa mi slzy do očí. Stále je teplý a postupne prichádzajú skupiny so zachránenými. Poručík Benjamín, generálov syn a hlavná spojka odboja s generálom, Dr. Andrej, to bude dáky lekár a Mgr. Veronika, podľa priezviska asi veliteľova žena.
13:30 – Boli sme ocenení za našu prácu. Velitelia po porade s „mlčiacim mímom“ ocenili za najlepšie zvládnutú prácu tímy agentov Olivera a Patrika, ja som skončil niekde za nimi.
14:00 – Kráčame dole do našej krásnej Liskovej. Nemáš za čo Slovensko!!
Neznámy vojak
