Vo veľkonočné ráno sme museli vstávať veľmi skoro, už o 4:30. Vôbec sa mi nechcelo, ale bol som rád, že zažijem ranné dobrodružstvo. Nestihol som sa ani najesť a maminka ma náhlila, aby sme neprišli neskoro. Nesmiem zabudnúť čelovku! Cesta pod jaskyňu bola pre nás krátka a našťastie sme neprišli poslední. Dokonca sme chvíľu čakali na ostatných (to sa nám až tak často nestáva). Tento rok sa nás zišlo viac než obvykle. Tuším nás bolo takmer…? Cesta hore Kalváriou bola dosť úmorná, no krátili sme si ju rozprávaním. Najviac sme sa tešili pri 14. zastavení. Pobožnosť Cesty Svetla sa modlí od 14. zastavenia po 1. zastavenie smerom dole. Štrnásti dobrovoľníci sa modlia jednotlivé zastavenia, v ktorých sa spomínajú udalosti, ktoré sa udiali tesne po Ježišovom zmŕtvychvstaní. Podľa mňa je to veľmi pekné, keď sa vo veľkonočné ráno stretne viac ľudí s chuťou pomodliť sa. Poviem vám moje tajomstvo. Keď sme prišli dole, mal som voskom obliatu vetrovku. No nebol som sám. Podobná nehoda s rukavicami sa stala jednému nemenovanému mládencovi v najlepších rokoch (nevadí Martin :)). Spoločnou fotkou sme ukončili naše ranné veľkonočné stretnutie. Už teraz sa tešíme sa na ďalší rok!
Autor: Damián Lesák
