Medzi naše klasické akcie patrí aj Športový deň, ktorý sa konal aj tento rok. Školáci mali jesenné prázdniny v pondelok a utorok. A tak sme si povedali, existuje vlastne lepšie strávený čas prázdnin ako pri športovej aktivite v kruhu kamarátov? Tak sa aj stalo, zišli sme sa v utorok 31.10. o 9:00 v telocvični ZŠ, kde bolo pripravených niekoľko športových aktivít pre deťúrence. A prišlo ich veru neúrekom, po úvodnej modlitbe sa vytvorili štyri skupinky po 10 až 11 detí. Vymysleli si názvy a mohlo sa začať súťažiť. V prvej hre hrali proti sebe dve družstvá. Jedno družstvo stálo po obvode vyznačeného kruhu a prihrávalo si loptu bez toho, aby im padla, a snažili sa vybiť súpera. Druhé družstvo bolo v kruhu a snažilo sa uhýbať lopte, ale zároveň mali medzi sebou dvoch hráčov farebne odlíšených, ktorých úlohou bolo kaziť súperove prihrávky a útoky. Družstvo, ktoré vybíjalo si zároveň počítalo nahrávky a keď niekoho vybili, získali dvojnásobný počet bodov ako mali prihrávok. Ak ale nikoho netrafili, začali počítať odznova. Po určitom čase si družstvá strany vymenili. V druhej hre proti sebe súperili dve družstvá. Ich úlohou bolo pomocou lana potiahnuť spoluhráča, ktorý sedel alebo ležal na žinenke cez celú telocvičňu. Potom spoločne preniesli žinenku aj lano zase na začiatok a sadol si na ňu ďalší spoluhráč v poradí. Tentokrát ho už ale ťahali obaja. Takýmto spôsobom, formou štafety, súperili proti sebe o to, ktorý tým to stihne za kratší čas. V tretej hre proti sebe zápolili všetky štyri družstvá. Ich úlohou bolo pomocou štipca zobrať a preniesť zo stredu ihriska do svojho domčeka cukrík. Vždy mohli zobrať len jeden. Zo svojho domčeka vybiehali postupne podľa veku. Druhý mohol ísť až vtedy, keď sa prvý vrátil a ten sa automaticky zaradil na koniec radu. Zároveň nemuseli brať cukrík len zo stredu, ale mohli aj zo súperovho domčeka, ktorý im v tom nemohol brániť. Hra sa skončila, keď už v strede ihriska neboli žiadne cukríky. Vyhrala skupinka, ktorej sa podarilo získať najviac cukríkov. Počas viacerých prestávok sa deti mohli občerstviť jablkami, banánmi, čajom a doboškou. Po odohraní všetkých súťaží prišlo aj na samotné vyhodnotenie, ako sa ktorej skupinke darilo. Ešte pred tým, ako sa deti pustili do cien, sme si spravili spoločnú fotku a nasledovala modlitba na záver. Pomalým tempom polo-prezliekajúc sa a polo-jedúc vyhrané ceny sa deti lúčili a poberali domov. Niektoré sa ešte v hlúčikoch rozprávali pred ZŠ ako keby sa im ani nechcelo. Už teraz sa tešíme na to, čo nás čaká budúci rok.
Autor: Filip Kubala
