Školský rok sa blížil. Ulice sa postupne čoraz menej ozývali smiechom. Smiechom detí a dospievajúcich školopovinných. Rodičia a dospelí sa čím ďalej, tým častejšie nenápadne usmievali. Uvedomovali sme si to všetci. Prázdniny – tie nádherné dni, plné voľna, sladkého ničnerobenia, fantastických výletov a tak ďalej (všetci vedia o čom hovorím) – sa končia. Je to tak.
Tak prečo nestráviť posledný deň prázdnin (tých nádherných dní, plných sladkého ničnerobenia…), prečo ho nestráviť najlepšie ako dokážem, užiť si ho naplno? Čo tak spraviť si nejakú pomyselnú, čo ja viem, ,,Bodku za prázdninami“?
Takto tuho rozmýšľal človek, ktorý bodku za prázdninami vymyslel. My už nemusíme. Presne vieme, čo spravíme s posledným dňom prázdnin. Neskorý budík (samozrejme), rýchle raňajky, športové topánky pod pazuchou, a šprint hodný Usaina Bolta do areálu ZŠ. Ranný rituál poctivého domkára v posledný deň prázdnin. Ani tento rok nebol výnimkou. Päť stanovísk, päť skupiniek, päť krát deväť nabudených, pred malou chvíľou prebudených domkárov. Samozrejme smiech, hudba, atmosféra na nezaplatenie… A GUlÁŠ. So stanoviskami je to z roka na rok lepšie. Z roka na rok sú totiž zrozumiteľnejšie pre ľudové vrstvy (vrelá vďaka organizátorom). Atmosféra si udržiava svoj skvelý štandard. Ale GULÁŠ? Ten je osobitný level. Lebo bez GULÁŠU by bodka ani bodkou nebola. Tak čo nám zostáva k tomuto dodať? Azda len to, že účasť bola fantastická, OT-čkári parádni, GULÁŠ vynikajúci, atmoška neopísateľná. Ale ten GULÁŠ… No nič, ak ste neboli, tak vás ľutujem a zároveň pozývam na budúci ročník. (Vítaní sú samozrejme aj každoroční účastníci.)
Autor: Najväčší GULÁŠOVÝ jedák
