Dobrý večer, na dobrú noc, Macko z plyšu spieva vám. Volajú ma Macko uško, lebo smiešne uško mám… A tak ďalej. Presne tieto slová zaznievali cez jarné prázdniny, na začiatku každého bloku tohtoročného pridedinského tábora. Ak aj niekto túto rozprávku predtým nepoznal, tak táto zvučka mu zaručene ešte dobrých pár dní behala po rozume…
Celý týždeň sme boli svedkami príhod Macka Uška, z ktorých sme si mohli zobrať poučenie aj my. Na začiatku každého bloku sme si ich pripomenuli rozprávkami Poriadok, Sebec, Motorček, No a čo, Chvastúnik či Neskôr. Každá nám priblížila iný problém Macka Uška ( v ktorom sme sa často spoznali aj my sami ), no každá hneď ponúkla aj riešenie.
No hlavnou časťou pridedinského tábora samozrejme bývajú rôznorodé a zaujímavé aktivity, ktoré sme ani tento rok nemohli vynechať. Hneď na prvom bloku nás čakalo 50 úloh pre skupinku či jednotlivca. Zaujímavosťou bola chvíľková zastávka na celodennej poklone v našom kostole – veď máme za čo ďakovať. (Inak.. veľký obdiv všetkým, ktorí tento blok zvládli. Bol to riadny masaker.) Po malej obednej prestávke, na bloku číslo dva, sme si zas zmerali sily ako tím v rôznych stolových aj pohybových hrách. Ani sme sa nenazdali, a prvý deň bol za nami. Oddych? Jasné, že nie. Tretí blok spočíval totiž v pokladovke, kde sme museli na rôznych stanoviskách získať šifru (pri ktorej sa aj tým najbystrejším poriadne prehriali mozgové závity) a následne ju vylúštiť. Je hádam všetkým jasné, že po takejto vražednej kombinácii mozgového a telového vyťaženia, sme sa ledva vládali hýbať. Takže sme nemali inú možnosť, ako stráviť štvrtý blok pokojným, aj keď vôbec nie jednoduchým, vyrábaním medvedíkov, prasiatok, či zajačikov na niekoľko spôsobov. Aby sme však po takomto oddychu nevyšli z tempa, na piaty blok sme sa presunuli do telocvične, kde nám OT-čkári dokázali, že sme naozaj ešte nevideli všetky typy štafety. Po tomto dychberúcom doobedí plnom zápalu pre hru a pre tím, nasledoval, nanešťastie, posledný blok nášho tábora. No ak si myslíte, že to bolo už len priateľské posedenie pri hrách a rozhovoroch, tak ste na veľkom omyle. Tu sa totiž bojovalo o body doslova do poslednej sekundy. Ako je to možné? Pred vyhodnotením totiž skupinky bojovali v kvíze o zvieratkách. A namôjdušu, sa medzi nimi našli budúci nádejní zoológovia. No aj keď každý do toho dal všetko, niekto predsa len musel mať o trolilinku šťastia viac a skončiť na prvom mieste. To sa tento rok podarilo Julke Rusnáčkovej, Aničke Strakovej a Táničke Lakovej, takže gratulujeme. Celým týždňom nás samozrejme sprevádzala aj modlitba, ktorou sme to aj ukončili – všetci, ktorí chceli, mohli ísť spoločne na krížovú cestu a svätú omšu.
Celý tábor sa nikomu nič vážne nestalo a aj počasie nám vyšlo parádne, čiže máme byť Pánu Bohu za čo vďační. No vďační musíme byť aj OT-čkárom, ktorí obetovali svoj čas a celý tento tábor zorganizovali, aj animátorom a animátorkám, ktorí takto strávili jarné prázdniny. Čiže jedno veľké ĎAKUJEM patrí všetkým, ktorí sa podieľali na realizácii tábora, ale aj všetkým zúčastneným. Už sa tešíme na budúci rok!
Autor: Timotej Lesák