Prvýkrát v roku 1997 sme sa bratia a sestry z nášho speváckeho saleziánskeho indiánskeho kmeňa vybrali v stredu 18. júna. Cieľom prvých piatich bratov – horolezcov, priekopníkov bola bývalá Mišatovie chata, po privatizácii alebo lepšie povedané po predaní, či preoblečení kabáta nazývaná aj „urbárnická“. Za to, že sme sa sem vôbec mohli vybrať, vďačíme a zo srdca ďakujeme pánom Jankovi Jurgošovi a ujovi Jožkovi Horárikovi, teda pánom bratom urbárnikom. Ale poďme k deju.
Teda piati bratia: Džipson Miro Božek, Iskra Miloš Lesák, Edo Jančo Nemček, brat Ján Mišata a zaslúžilý umelec brat Branko Švárny, sme horko – ťažko, ale s Božou pomocou vyniesli na vozíku stavebný materiál a riady ako sa v jednoduchosti marasníckeho názvoslovia nazývajú čajíček, vínko, pálenčička – broskynčička, pivečko, banániček, pomarančíček, jabĺčičko, klobásočka, špekačočka, salámčička, nože, píly, sekery a ostatné, k chatovaniu potrebné deje. Verte či nie, po ceste nám spadol nejeden spacák, mali sme nejednu krízu a tak sme sa povzbudzovali výkrikmi z filmu Statočné srdce ako „Škóti do boja“, „Sloboda“, „Na nich“, „Na kone“ – no zistili sme, že kone nemáme a tak utekajme aj s vozíkom ďalej. Veru, boli sme spotení ako ohnivé „oře“ na území indiánov. Prvý deň, teda keď sme vyšli hore, sme strávili prípravou varenia medicínky – vínka, chystaním dreva a kosením trávy, ktorá bola vysoká ako na prérii Divokého západu.
Na druhý deň dorazili ostatní bratia a sestry Vilo Horvát, Vladko Serdel, Mirka Nemčeková, Janka Salajová, Peťo Chovan, Mirka Kubalová, Erika Kubalová, Janka Viharová, Olinka Kočibálová, Janka Múková, Miško Kuteľ a Maro brat Daňo. Na tejto chate sme za päť dní zažili toľko dobrodružstiev, verte či nie, že na ich opísanie by nestačili ani všetky strany tejto našej saleziánskej kroniky a ani všetky politické strany na Slovensku a to ich máme najviac na svete, no tak spomeniem aspoň tie najzaujímavejšie.
Prvá noc zo stredy, ktorá nemala konca kraja, krásny oheň, vínečko, bratské rozhovory o Bohu, spev ľudových i našich mládežníckych náboženských piesní, na to človek nikdy nedokáže zabudnúť. Ďalej výstup Mirka Božeka s dievčatami na Predný Choč, varenie gulášu, ktorý sa celkom podaril, len brat Ján ho mal akýsi slaný. Hviezdne noci, ktoré sme prebdeli pri ohni a gitarách, srandy Vladka Serdela a Eda, napodobňovanie brata Joža, ktorý je držiteľom svetového rekordu vo veľkosti napichnutej koliby na vidly štvorky a je tiež zaznamenaný v Guinessovej knihe rekordov a ktorého aj s rekvizitami dobre stvárnil a aj zadaboval brat Ján. Bolo nám tu dobre, fajn, super a určite, ak dožijeme, sa sem radi vrátime.
V nedeľu poobede sme poriadili chatu, potom seba a pobrali sme sa domov, do svojich vigwamov. Večer sme išli na sv. omšu do Ružomberka, kde sme sa dozvedeli z tajného zdroja od priateľov zo spevokolu Juventusu, že náš dobrý pán farár Vincent Dorník odchádza od júla do farnosti Malatiná a novým liskovským duchovným otcom bude vdp. Ing. Stanko Culka, ružomberský rodák, ktorého sme viacerí poznali ako bohoslovca a kamaráta, a ktorému sme viacerí boli na primíciách v lete 1996, teda minulého roku a ktorý prvý rok svojej kňazskej služby kaplánčil v Starej Ľubovni. Nechceli sme tomu nijako uveriť, ale ukázalo sa, že to bola pravda, ale o tom už na inom mieste tejto kroniky.
Autor: Miloš L.