Birmovka je niečo, čo sa neslávi každý deň, je deň na ktorý sa všetko starostlivo pripravuje, deň, keď sa deti stávajú dospelejšie, ale hlavne… deň, kedy birmovanci dostanú dary Ducha Svätého. Vtedy sa všetko leskne – od kostola až po srdcia ľudí. Kostol je preplnený množstvom veriacich, korí svojou pozornosťou a duševnou prítomnosťou na omši chcú privítať biskupa, či už jeho zástupcu (v našom prípade profesora ThDr. Františka Tondru – biskupa). Všetko je vtedy „najkrajšie“.
U nás to tiež nebolo inak. Prípravy birmovancov na birmovku boli dôkladné. Ja, ako jedna z nich, môžem potvrdiť, že naše hlavy boli preplnené odpoveďami. Odpoveďami na otázky v knižke „Na prahu dospelosti“, z ktorej sme čerpali nové vedomosti. A nielen táto knižka, ale aj modlitebná knižka nám bola pomocou. A či sme sa ozaj všetko naučili? To dokazovali výsledky našich písomiek, ktorými nás „trápil“ Radko Forgáč. „Neučíte sa pre body, ale preto, aby ste to vedeli. “ To boli slová jeho a tiež slová nášho pána farára Vincenta Dorníka.
S učením a písomkami sme začali už necelý rok pred birmovkou, aby prípravy boli ozaj dokonalí a aby sme sa neponáhľali s učivom. Počet birmovancov bol veľký – niečo cez sto. Stretávali sme sa v sobotu, kedy už všetci birmovanci boli zo škôl doma a pripravovali sme sa v kostole. Birmovku absolvovali žiaci základných až stredných škôl, ale na stretnutiach v kostole sa schádzali len stredoškoláci. Žiaci základnej školy mali prípravu birmovky v rámci hodín náboženstva. A keď sa už zdalo, že sme duševne pripravení, priblížil sa dátum našej očakávanej birmovky.
Nedeľa 15.6.1997 bola tu. Omšu skrášlenú prítomnosťou biskupa oživoval aj liskovský spevokol, ktorého okruh ľudí sa v tom čase síce zúžil, ale ktorý o to viac pracoval na tom, aby spev bol perfektný. Niektorí birmovanci sme mali tú česť, že sme si birmovku dokonca sami obohatili svojou živou účasťou v ňom.
Kázeň a omša celková zanechali vo mne hlboké dojmy a myslím že oslovili nielen mňa, ale všetkých, ktorí tam vtedy boli. Nechali vo mne odkaz – vetu, že Boh mne i ostatným vtisol svoju pečať – svoj prísľub ochrany, že už mám v duši nezmazateľný znak, že som prijala 7 darov Ducha Svätého, že prostredníctvom birmovky sa utvorila dokonalá jednota s krstom a Eucharistiou a že dary Ducha Svätého mi poskytnú zvláštnu silu, aby som vieru nielen šírila, ale tiež bránila slovom i skutkom. Ako jedna z inicializačných sviatostí ma dokonale spojila s Cirkvou, s Bohom samým – s Otcom na nebi.
Po omši pán biskup odpovedal na zvedavé otázky nás mladých, no ostali aj niektorí starší, ktorí si chceli vypočuť zaujímavé odpovede.
Táto nedeľa bola jedným z najkrajších dní, ktoré som doposiaľ prežila a stalo sa tak práve preto, že to bol deň strávený a venovaný JEMU, tomu, ktorý ma spasil a tomu, ktorý mi ho dovolil prežiť tak, ako som ho prežila.
Autor: Bibiána K.
