Bodka za školským rokom

Tohto roku to bol už 6.ročník. V sobotu, dňa 28.6.1997, bolo počasie pod mrakom. Detí prišlo neúrekom – 67 – zatiaľ najviac. Ak k tomu pridáme 20 dospelých, tak to už bolo riadne mravenisko na lesnej čistinke Pod horou, ktorá je naozaj ideálnym miestom na takúto akciu.

Deti sa rozdelili do piatich skupín. Ich starší kamaráti jednoduchými rekvizitami – čelenkami s papierovými orlími perami, okuliarami, čínskymi klobúčikmi, náušnicami a šiltovkami – urobili z nich rýchlo a vtipne predstaviteľov piatich kontinentov. Okrem papierového odznaku s typickým predstaviteľom daného kontinentu (mustang, zajačik, medvedík panda, klokan, sloník) dostali deti na hruď papierové srdiečka s heslom tohtoročnej Bodky: „Spája nás nádej a láska.“ A o uvedomenie a naplnenie tejto myšlienky aspoň v tento deň nám išlo predovšetkým.

Ak sa máme radi, tak sa napriek veľkým vzdialenostiam a niekedy možno i prekážkam, radi navštevujeme. A tak sa začalo veľké cestovanie po jednotlivých kontinentoch (stanoviskách), kde sa zároveň plnili vtipné úlohy – strieľalo sa z luku na bizóna, múmie sa obaľovali toaletným papierom, burizóny sa jedli čínskymi paličkami, mince rôznej hodnoty sa rátali so zaviazanými očami, voda z potoka sa prečerpávala do zbernej nádoby iba za pomoci rúk. Jednotlivé súťaže boli bodované a nakoniec spoločne vyhodnotené. Sladká odmena sa ušla každému. Súťaženiu neodolala ani mládež a dospelí. Zo súboja žien a mužov vyšlo víťazne družstvo žien.

Po dvanástej hodine sa začal zrak mnohých upierať i smerom ku ohnisku, kde vo veľkom kotli pripravovali manželia Ivetka a Janko Kubalovci guláš. Konečne o 13-tej hodine bol zvolaný nástup a po krátkej modlitbe sa začalo s rozdeľovaním porcií. Guláš bol tradične výborný a všetci sme si na ňom pochutnali. Popoludní sme si ešte zahrali spoločne futbal a volejbal.

Tohto roku treba pochváliť najmä mládencov: M. Božeka, M. Daňa, M. Lesáka, J. Mišatu, J. Nemčeka, B. Švárneho a ďalších, ktorí sa po prvýkrát aktívne zapojili do prípravy a organizácie celej akcie. Príjemný pocit z dobre vykonaného diela hrial v srdci každého, kto priložil ruku k činu a bol aj tou najkrajšou odmenou.

Autor: Ľudmila T.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *