V istý deň sa po dedine rozchýrilo, že náš pán farár Vincent Dorník odíde z našej farnosti. Všetkých v spevokole nás to prekvapilo a zarazilo. Veď náš pán farár bol, je a bude skvelým človekom, ktorý vedel v ťažkých chvíľach pomôcť, poradiť a hlavne povzbudiť. My v spevokole sme ho mali radi, mali sme ho v úcte a i keď už nebol v najmladších rokoch, vedel sa zastaviť pri nás mladých a s chuťou sa porozprávať. A tak sme sa rozhodli, že pánovi farárovi posledný raz zaspievame na svätej omši, ktorá bola 30. júna 1997.
Deň pred svätou omšou sme si dohodli skúšku spevokolu a rozhodli sme, čo zaspievame. A tak plní akéhosi smútku sme sa zišli na sv. omši. Omša bola nádherná a pán farár sa pri kázni so všetkými veľmi pekne rozlúčil. Lenže my sme ho len tak ľahko nepustili, totiž pred sv. omšou sme kúpili kyticu a všetci zo spevokolu sme vyšli k oltáru, urobili sme kruh a Peťo Chovan predniesol našu ďakovnú reč. Myslím, že za všetkých Liskovčanov. Samozrejme, prišli sa rozlúčiť aj starší od nás, t.j. zo spevokolu dospelákov. Všetkým nám bolo veľmi ľúto, že pán farár musí od nás odísť, lebo za také dlhé obdobie, ako bol u nás, sme si všetci naň zvykli.
Po svätej omši sme sa vybrali s pánom farárom na faru, kde sme si spolu zaspievali, odfotili sa a zaželali sme si veľa šťastia do budúcnosti. Pán farár, nikdy nezabudneme…
Autor: Neznámy
