Koncom júla na speváckej skúške sme sa dozvedeli, že náš bývalý pán farár Vincent Dorník nás pozval na oslavy do Malatinej, kde veľkým dôvodom k oslavám bola slávnosť posviacky miestneho obnoveného kostola, ktorý bol rekonštruovaný z dôvodu už dosť pokročilého veku. Samozrejme, že sme pozvanie prijali a pripravili sme si repertoár mládežníckych piesní. Keďže spevokol nezabral všetky miesta v autobuse, ktorý nás mal doviezť do Malatinej, pridali sa k nám aj starší farníci z Liskovej. Tak sme sa v sobotu 30.augusta 1997 vybrali do Malatinej. Prišli aj farníci z Liskovej na vlastných autách, aj ženy pochádzajúce z Malatinej, ktoré sú vydaté a bývajúce v Liskovej.
Cesta bola príjemná a po krátkej ceste krásou prírodou sme dorazili do cieľa našej cesty – dedinky, ktorá leží veľmi vysoko pod horami. Hneď po našom príchode nás privítal náš bývalý pán farár Vincent Dorník, dohodli sme ešte nejaké detaily, ako čo, kde a kedy budeme počas sv. omše a slávnostnej posviacky spievať a presunuli sme sa do kostola pod mramorovú ambónu, teda novú kazateľnicu, pred oltár vo vynovenom kostole. Čo nás najviac prekvapilo, bol ozaj zvnútra vynovený kostol s krásnou, na bielo vydlaždenou podlahou, predĺženým mramorovým chórom, krásnymi obrazmi po bokoch chrámovej lode a chrámovej strechy, s novou ambónou – kazateľnicou, novou krížovou cestou a novým oltárom z mramoru, ktorý aby mohol byť konsekrovaný, musí byť spojený s podlahou presbytéria. Kostol vyzeral zvonku veľmi jednoducho, no jeho vnútrajšok nás hneď vyviedol z omylu. Zatiaľ bol reštaurovaný jeho vnútrajšok, no a v budúcnosti sa bude uvažovať o jeho vonkajšku.
Slávnostnú konsekráciu (posviacku) obetného oltára, kazateľnice – ambóny, bohostánku, krížovej cesty a miestneho erbu, na ktorom bola jalovica a tri borovice, ktoré symbolizovali rázovitosť miestneho kraja, vykonal pomocný otec biskup našej diecézy Andrej Imrich. Vo svojej peknej kázni nás upozornil na nutnosť úcty k sakru – posvätnosti, k svätým miestam, kostolom, cintorínom, ku krížu, k nášmu životu, ku svojmu telu, ktoré je Božím dielom a chrámom Ducha Svätého. Presvedčili sme sa aj o dobrosrdečnosti miestnych ľudí, čo sme pocítili aj pri sv. omši. Po nej nás pán farár Dorník pozval na posedenie a pohostenie na faru, ktoré bolo až veľmi dobré. Po ňom sme sa rozlúčili stále s „naším“ pánom farárom a vyrazili sme na spiatočnú cestu do našej farnosti – Lisková. Bol to pekný duchovný zážitok a padlo nám veľmi dobre vidieť znovu pána farára Vincenta Dorníka.
Autor: Jano M.