Roku Pána 8.novembra sa uskutočnila brigáda vo farskom ovocnom pralese nazývanom aj farský sad. Konala sa pod záštitou nového vodcu, nemyslite si, žiadny proletár, ale nový duchovný otec vdp. Stanko Culka. On poprosil bratov pilčíkov z urbárskeho krúžku, aby sa prišli vyšantiť so svojimi motorovými pílami do sadu. Šantili a šantili až im došiel benzín. No keby ste videli ten neporiadok, potom ako po najväčšej víchrici. A tak zase musela zasiahnuť rýchla rota don Bosca. Termín brigády sa určil na zmienený termín, čiže v sobotu o 8.00 hod.
Vzhľadom ku nepredvídateľným okolnostiam a aj s prihliadnutím na kultúrne vyžitie mládeže „ja“ pisateľ tohto príspevku som sa dostavil na brigádu „v londýnskom čase“, aj to s polhodinovým meškaním. No viete ako, orientujeme sa predsa na západ, a tak prečo neprevziať od nich aj čas. Takže v časovom rozpätí 8.00 – 9.30 hod. sa v tejto kronike vyskytuje čierna diera. Takže po mojom príchode 9.30 (ako svoje ospravedlnenie udávam účasť na zábave) bola robota už v plnom prúde. Prácu rozdelil do jednotlivých etáp nadprezident saleziánskej rady dr. Jarko Timko. Ako odborný dozor bol pán Alfonz Kubala, báčik Brtko a pánov farárov otec – ujo Culka. Títo páni za výdatnej pomoci nášho predsedu brata Jána obsluhovali veľmi, ako sa neskôr ukázalo, nebezpečný stroj – cirkulár.
Brat Ján, ako pravý liskovský bohatier, sa tváril ako Arnold Schwarzeneger vo filme Komando. Zobral kus pňa na plece, odniesol ho ku cirkuláru a tam ho položil na parôžky, ako keby to bola len slamka. Ujo Alfonz s ujom Brtkom a ujom Culkom pritlačili peň o roztočený kotúč a takto rozpiľovali tieto „stromiská“. Brat Ján už na druhom konci chytal napílené kláty a štýlom olympijského víťaza – Jána Železného hádzal kláty do drevárne. Aby mali čo píliť, o to sa starali marasníci so združenia marasník Miro, marasník Janko a marasník – opozdilec Miloš. Tí zbierali napílený neporiadok vo farskej džungli a dávali ho do obecnej káry (môžem napísať, že tá toho znesie), a potom jednoducho túto káru pritiahli ku cirkulárke pristavenej pri drevárni. Tam sa už o to postarali spomínaní pni a liskovský bohatier – náš predseda – brat Ján. Zodpovednú úlohu mal náš nadprezident ujo Timko, ktorý ná so sekerou v ruke ochraňoval pred veľkým a možno aj nebezpečným psom. Ten, ako sme sa dozvedeli, ochraňoval novostavbu Litviakovcov, vyrastajúcu vedľa farského sadu.
To, čo sa nepodarilo odpíliť pilčíkom to odsekol náš nadprezident. Takto sa možno čitateľom bude zdať, že sme vyklčovali celý sad, ale ja ich upokojím, niekoľko stromov sme tam „zabudli“.
Spomeniem a tradične pokarhám naše marasníčky, ktoré mali a úlohu pohrabať napadané lístie. Dostavila sa iba jedna – jediná marasníčka Mirka, s krycím menom MK SOFT-ica. Tá i keď hrabala o dušu, i tak nestíhala. Snáď, keby si zobrala príklad z politiky, alebo možno by stačilo požičať si hrable. Ja odporúčam hrable HZDS. Tie majú taký záber, že všetky spadnuté lístky by prihrabli a tie nahnité by nechali na zemi. Mirku výdatne povzbudzovali traja marasníci obsluhujúci káru_ Miloš, Miro a Janko, a určite by jej pomohli, ale oni sa vraj do politiky nerozumejú, a ako správni laici nevedia, čo sú to hrable. Našťastie Mirke prišla pomôcť družina skautíkov, mladších možno budúcich saleziánov, ktorí zastúpili lenivé marasníčky.
Veľmi dôležitú úlohu mal aj báčik Kuteľ, ktorý všetok „nepotrebný neporiadok“ pálil. Nakládol vám taký oheň, že vatra zvrchovanosti každoročne pálená nad Liskovskou jaskyňou pod kaplnkou sa naň vôbec nechytala. I keď treba sebakriticky uznať, že zvukový efekt bol vo farskom sade podstatne slabší. Príčinou bolo snáď aj to, že pán farár, ako správny „pokušiteľ“ doniesol pálenô. Vzhľadom ku nepriazni počasia, chlad a mrholenie, ktoré pretrvávalo celý deň, sa takýto posilňovač zišiel. Všetci si dali, iba Miloš, ktorý bol ešte čiastočne spoločensky vyčerpaný a unavený obstál v tomto „lákavom pokušení“.
Po dobre odvedenej práci čakala zaslúžená odmena. Viceprezidentova manželka, pani Timková – vyhlásená kuchárka upiekla priam prezidentský koláč, ktorý všetkým prenáramne chutil. Náš „pánko“ sa však nechcel nechať zahanbiť a pripravil obložené misy. Ku kuchárom – špecialistom sa pridala aj pani Marťáková, ktorá bola na fare na návšteve a pripravila staroľubovniansku špecialitu: zemiakovo-bryndzová plnka obalená v zemiaku. Brat Ján sa len tak oblizoval, a nielen on. Ešte treba spomenúť aj tú menej príjemnú stránku tejto vydarenej akcie. Ujo Brtko si na konci práce, keď čistil cirkulár, rozrezal bruško na prste. Chudák, keby bol mladší, tak mu poviem, nech sa nebojí, že sa preto ožení. Ale on už ženatý je, tak som bol radšej ticho.
Keď sme všetko vyčistili, myslím tým sad, taniere a aj fľaše (malinovkové – niektoré), tak sme sa rozišli domov. Všetci si odniesli so sebou pekný zážitok i radosť v srdci. Všetkým zúčastneným „Pán Boh zaplať!“
Autor: Miloš L.