5. júna 1998 v piatok po mládežníckej sv. omši sme sa asi dvadsiati mladí z DOM-ky rozhodli navštíviť našu Liskovskú jaskyňu. Sprevádzali nás asi piati chalani – saleziáni zo Šaštína spolu s Palim zo Žiliny, ktorý bol zároveň aj náčelníkom výpravy.
Zišli sme sa pod jaskyňou, no a keď sme sa zišli, tak sme do nej aj vošli. Ako svietidlá nám slúžili fakle a baterky. Vošli sme hlavným vchodom zľava železnými dverami, pokračovali sme asi 60m dlhou chodbou prudko sa zvažujúcou nadol cez menšiu predsieň, potom cesta klesala cez menší skok, ktorý sme museli v úseku asi 8m zlanovať. Za týmto úsekom bol kvapľový vodopád.
Potom sme sa vybrali po veľkých klzkých balvanoch do Veľkej siene. Je asi 60 m dlhá a asi 15m vysoká. Tu nám salezián Pali rozpovedal krásny príbeh o dvoch mladých poľských jaskyniaroch, ktorí uviazli v ďalekých banských jaskyniach na juhu Poľska. Boli odmenení za svoju vieru v Boha a po mesiaci ich záchranári našli. Uvedomili sme si svoju závislosť na svetle (príbeh sme počúvali po tme) a tiež aj svoju závislosť na svetle Ježiša Krista a jeho náuke, veď kým žil svoj pozemský život, on bol svetlom sveta a stal sa ním aj po svojej smrti a zmŕtvychvstaní.
Cestou späť sme sa plazili úzkymi chodbičkami – plazičkami. Len toľko, že kade sa preplazil a prepchal brat Ján, tadiaľ sa preplazil asi každý. Po troch hodinách, niekedy o 23.00 sme sa konečne dostali von a plní čerstvých dojmov sme sa debatujúc všetci vracali na nočný odpočinok.
Autor: Neznámy