Slávili sme Vianoce. Ježiško sa narodil a každý objavil v sebe obrovskú radosť z tejto noviny. Táto zvesť nás naplnila všetkých a všetci sme sa jej chceli úplne oddať. Chceli sme ukázať, ako veľmi u nás vládne radosť a aká je veľká, chceli sme potešiť všetkých ľudí dobrej vôle. A tak sa stalo niečo mimoriadne: spojili sa sily mládežníckeho aj detského spevokolu. A čo z toho vzniklo? Jasličková pobožnosť, v piatok 25. 12. 1998 o 14.00 hod.
Úvod odštartoval pán farár akoby predslovom a potom sme prišli na rad my. Musím priznať, že strach, ako to všetko dopadne, bol vo mne veliký, ale naša prvá spoločná pesnička AK MÁŠ JEŽIŠA RÁD ma presvedčila , že nech to dopadne ako chce, podstatný je úmysel a smerovanie – komu to vlastne všetko prinášame. Po pesničke sa všetkým prihovorili Katka a Zuzka Demkové a prišla na rad scénka.
Scénka symbolizovala pojmy, ktoré by mali prevládať v každom z nás: Láska, Viera, Dobro, Pokoj, Šťastie, Sila, a Nádej. Je ich sedem a presne toľko písmen obsahuje aj slovo VIANOCE. Tým, že sa každý pojem strácal, strácal sa aj význam Vianoc v nás. Nakoniec ale prišlo dieťa, ktoré naše Vianoce v každom z nás zachránilo a sviečky – teda pojmy sa rozhoreli – začali v nás znova existovať. Opäť sa rozospievali deti, po nich mladí a deti zarecitovali vianočné básničky.
Na rad prišla scénka č. 2, ktorú pre zmenu zahrali mládežníci. Zmenili sa v nej na valachov a baču, ktorým sa zjavuje anjel (Roman – Stacho, Janko – Edo – Fedor, Palino – Kubo-bubo, Roman – Kubo – Bača, Katka – anjel). Anjel im oznámil, že sa narodil Ježiš – Kristus Kráľ. Potom spolu s deťmi a mládežníkmi zaspieval Glóriu. Nuž a valasi s bačom sa išli Ježiškovi pokloniť. K nim sa pripojili aj 3 králi (deti) a medzi scénkami si zaspieval aj detský spevokol. Najviac sa páčila pesnička o Kubovi – bubovi: „Dobre bolo Kubovi, Kubovi, dokiaľ bol mladý“… Scénka sa vydarila a herci zožali úspech. Všetci sa schuti zasmiali a v závere si zaspievali pesničky ako napr. Dobrá novina, Jak si krásne Jezuliatko, Do hory, do lesa…. a mnohé ďalšie.
Tesne pred záverom sme sa pomodlili za tých, ktorí nemajú také šťastné Vianoce ako my, ktoré nemajú čo jesť a nemajú si čo obliecť – skrátka za deti žijúce v biede. Za deti žijúce v Keni, pre ktoré chodili koledníci zbierať peniaze na lepší život.
Možno skonštatovať, že tieto Vianoce boli jednými z najkrajších a dá sa povedať, že nás všetkých zjednotili a vliali do srdca pokoj a lásku. V závere si môžeme popriať, aby budúce Vianoce boli aspoň také krásne a možno – ešte krajšie.
Autor: Bibiána K.
