Päť hodín ráno. Všetko je ešte ponorené do tmy. Ranné ticho narúša len skupinka zívajúcich domkárov, ponáhľajúcich sa pred kultúrny dom. Dnes je totiž sviatok Panny Márie Sedembolestnej a na tento deň naplánovaná púť do Šaštína.
Spolu s rodičmi a starými rodičmi sme nastúpili do autobusu. Chvíľu sme ešte počkali na „oneskorených sedmospáčov“ a mohli sme vyraziť. Ako je u saleziánov zvykom, na začiatku sme sa pomodlili. Ja osobne som dúfala, že potom všetci zatíchnu a budú spať, no moja túžba sa nesplnila. Nastala veselá vrava a bolo po mojich plánoch. A tak som si musela pri neskoršej modlitbe ruženca pridržiavať viečka, aby ostatní nemali dôvod neustále ma upozorňovať.
Keď sme však dorazili na miesto a vystúpili z autobusu, moja ospanlivosť ma záhadne opustila. A tak bolo znova všetko v poriadku. Do začiatku sv. omše sme mali ešte dosť času na to, aby sme si prezreli baziliku. Omša začala o desiatej na voľnom priestranstve pred bazilikou. Koncelebroval ju arcibiskup Sokol. Prebiehala v poriadku až do prijímania, kedy sa stovky ľudí začali tlačiť, a tak bol veľký problém dostať sa ku kňazom. Niektorým z nás sa to ani nepodarilo. Preto sme museli počkať až do skončenia omše, kým sa pútnici nezačali rozchádzať. Prijímanie potom rozdávali ešte štyria kňazi v bazilike.
Spokojní sme sa potom všetci stretli na schodoch pred vstupom do chlapčenského gymnázia Jána Bosca. Tu sme si spoločne naplnili vyhladnuté brušká. Stretli sme sa aj s Jarkom Timkom, ktorý je študentom spomínaného gymnázia. Tých, čo prejavili záujem povodil po budove internátu, a tak sme mohli vidieť: telocvičňu, kaplnku, izby, ale i chodby zo stolovým futbalom zvaným „kalčeto“ – riadim sa heslom píš ako počuješ! Toto všetko na nás urobilo taký dojem, že väčšina dievčat (teda žeby len ja?) tu chcelo ostať. Malo by to aj nejaké výhody: ja sma medzi toľkými chlapc….. no nič! Nakoniec som sa nechala presvedčiť, že by to nebolo rozumné ostať tu, nie tak kvôli mne, ale hlavne kvôli nim a tak sme mohli ísť.
Cestou k autobusu sme sa ešte zastavili na „šaštínskej zmrzline“, čím sme patrične podráždili chuťové poháriky tých, čo nás vyčkávali. K bitke však nedošlo, a tak autobus mohol naštartovať. Posledný pohľad na veže baziliky a Šaštín nám mizol z dohľadu. A aké boli moje dojmy? I napriek tomu, že účastníkmi výletu boli tri generácie – deti, rodičia a starí rodičia – sa nám podarilo vytvoriť spoločenstvo, v ktorom sme strávili pekné chvíle bohaté na zážitky.
Autor: Mária T.