DOBRE JE NÁM TU – UROBME SI TÁBOR!
Tri oriešky lieskové,
meč a prilba na stole,
uhádnite, kde to je –
no pod Tatrami v tábore.
Takto sme si spievali na chate Horec v Žiarskej doline. A o čom rozpráva naša táborová hymna? Dievčatám o tom, že tak ako Popoluška v rozprávke, aj ony majú rozlúsknuť tri oriešky: .V jednom nájdu kus seba, v druhom zasa čo je krása a v tom treťom remeslo zas ukrýva sa…
Chlapcom o tom, že majú byť verní a obetaví ako sv. Tarzícius, ktorého príbeh sa odvíjal počas tábora „naživo“, v hereckom obsadení chlapcov – animátorov a saleziánskych spolupracovníkov.
Všetko sa to začalo 23. júla 2001, keď sa hŕba detí z liskovskej a ružomberskej Domky „vyrútila“ z plného autobusu. Hneď v prvý večer, po úvodnej zoznamovačke, sme sa za zvukov našej táborovej hymny dívali na vztýčenie našich táborových vlajok – chlapčenskej a dievčenskej, a navzájom sa predstavili všetky skupinky názvom a pokrikom. Niektoré boli skutočne zaujímavé. Napr. pokrik chlapčenskej skupiny „Masniakus“ sa neskôr stal táborovým hitom. Našťastie sme naše predstavovanie stihli do prvých kvapiek dažďa. Musím povedať, že obloha síce počas nášho tábora často smútila, no my zato vôbec nie.
Hneď na druhý deň sme sa vyzbrojení pršiplášťami vybrali na výlet do Račkovej doliny. Síce sme trošku zmokli, niektorí aj trošku poblúdili, ale čoskoro slniečko opäť vyšlo nad nami aj v nás. Rozhodli sme sa, že to s prírodou nevzdáme a počas týždňa sme sa vybrali ešte na jednu túru . na Žiarsku chatu. Tento krát nám aj trochu zahrmelo, ale nakoniec sme všetci, mokrí ako žabky a žabiaci, šťastne dorazili na Žiarsku chatu. Čakala nás tam milá návšteva – dve dievčatá z ústredia Domky. Trochu sme si zaspievali, napapali sa toho, čo sme mali v batôžkoch a pobrali sme sa dole. Cestou nás príjemne vykúpalo slniečko vo svojich lúčoch.
Mali sme v pláne aj „nočnú hru“ v hore, lenže istý „veľký hnedý chlpatý“ obyvateľ blízkeho lesa nás prišiel osobne upozorniť, aby sme si to radšej rozmysleli. A tak sme dali večer prednosť spoločnému programu v útulnej chate. Boli sme prekvapení, koľko talentu sa skrýva v našich deťoch, ktoré bez problémov zvládli úsmevné scénky, na ktorých sme sa všetci dobre zasmiali. Bola to napr. paródia na „tradičné kradnutie táborových vlajok“, ktorá bola venovaná chlapcom a mala názov „Bdejte a modlite sa v každom čase.“ (aj pri strážení vlajky).
No a keďže sme my – dievčatá dostali prvé slovo, dali sme priestor našim chlapcom – animátorom (potom aj oni nám), medzi ktorými sa tiež objavili výrazné zabávačské talenty. No povedzte – napr. predniesť vedeckú prednášku o tom, ako slintanie dážďoviek ovplyvňuje rotáciu Zeme – to nie je len tak.
Ale aby nám nebolo tak veľmi do smiechu, chlapci nám na druhé ráno zapískali na budíček o hodinu skôr. No, proste, bolo to nezabudnuteľné a o zábavu sme jednoznačne núdzu nemali.
A večer, keď sa už „naše deti“ pomaly (skutočne pomaly) ukladali na spánok, stretávali sme sa ešte my – animátori a saleziánski spolupracovníci, aby sme zhodnotili deň, trochu sa porozprávali a spoločne pomodlili. Boli to chvíle, ktoré nám dlho ostanú v pamäti.
Ako bodku za všetkým sme si urobili karneval. Ale pozor: Bez masky vstup zakázaný! A tak sa mohlo stať, že človek na schodoch stretol lyžiara, vo dverách mali zasa problémy Dlhý, Široký a Bystrozraký, v spoločenskej miestnosti by ste stretli havajskú tanečnicu, kominára, strigu, mačky a podobne.
No nastal čas a by sme opustili náš tábor, možno trochu smutní, no aj trochu radi, že už budeme konečne spinkať domka – liskovská aj ružomberská Domka.
Autor : Anička K.
