To je super, že? Pýtaš sa, že čo? Nuž vrátiť sa o pár rôčkov dozadu a byť tým malým roztopašným dieťaťom. Je to len moja ilúzia a fantázia? Snáď, ale táto akcia je o tom: Nebrať vekový rozdiel do úvahy. Stačí len málo, spraviť si šarkana (tí nešikovnejší si ho kúpia – ako ja), chytiť ho za šnúrku, trošku techniky a už len dostať ho nad matičku zem. A keď si krásne plachtí pod jasnou oblohou, si v tom až po uši. Však mám pravdu? Ak myslíš, že nie, príď a uvidíš!
Takto to bolo aj teraz. Zišli sme sa v jednu jesennú nedeľu a hajde ho na najbližší kopec. Ako vždy, aj teraz sme prosili nášho nebeského Otca, aby bol s nami a v nás, a potom sa začalo všetko to, čo sa malo. Deti sa snažili, aby ten ich šarkan bol čo najskôr hore a samozrejme aj najvyššie. A keď sa niekto z dediny pozrel na oblohu, ej veru, musel si aj on zaspomínať na svoju mladosť. Nuž, ale čo už, všetci starneme. Ale ako ktosi povedal: Každý je taký starý, akého má ducha. A Boží Duch je vždy mladý!
Autor : Roman K.
