Jój, Matej môj, keď si sa ty do toho Prešporku bol dočasne nasťahoval, ba veru ti mi nedalo nenapísať ti, čo sa to u nás robí. Nuž tak ti píšem…
Matejku, len keby si ty vedel, čo sa u nás za posledný týždeň bolo porobilo, hádam ani neuveríš. Ale namôjdušu, len čistú pravdu hovorím. Hneď v pondelok sme sa ti strašnú správu dozvedeli. Starý gróf Forgácz umreli! Nuž ale bursa mala večer byť, tak sme nemali času ani smútiť, ani zaháľať. Každý si musel čo to z toho svojho nahotoviť, veď vieš, ako to chodí. Chleba so syrom, do košíka zopár medovníkov, misku mäsa, ale aj medovinky, šak nech je nálada. No nielen na brucho treba myslieť, veru nie. Veď hádam na bursu nepôjdeš v deravých nohaviciach a čižmoch ošúchaných. To si mal vidieť ako tí mladí behali. Už doobedu mali všetko narichtuvanô. A keďže takí šikovní boli, mohli si aj poobede dačo zahrať. Voľajakú hru so stoličkami si vymysleli, akoby by im nebolo behania dosť. Dobývali vežičky, ale mne sa ti to celú dobu voľajako na šachy ponášalo. Ku večeru sme sa ti dozvedeli, že grófovým nasledovníkom jeho syn bude. Aj sme sa ti trochu báli, raz darmo, nevedeli sme čo to je za človeka. Ale richtár ho bol na bursu pozval! Tak sme ti len tŕpli, čo sa z neho vykľuje. Nuž ale vyzeral celkom milý, aj sa na dedinu pospytoval, aj predstavenie najvýznamnejších rodín so záujmom počúval. Dokonca na bursovníckej zábave zostal. Tak sa ti tancovalo, spievalo, jedlo i pilo a bolo by to všetko pokračovalo do samého rána, keby sa voľačo nebolo stalo. Zrazu prihrmel richtár, ani sa len nezastavil a už kričal: ,,Všetok dobytok ušiel, v stajniach už niet ničoho, chlapi za mnou…“ No a zaraz za ním ti dobehla Marka z nižnieho konca s krikom: ,,Ľudia boží, ratujte, ratujte nešťastnú matku. Päť mojich detí sa vyšlo hrať na lúku a ešte sa nevrátili. A hľa, už sa stmieva.“ A hneď nato sa ti všetci mladí rozbehli vonku do tmy. Všetok dobytok poľahky našli, ale s tými Markinými deťmi, to ti bol tvrdší oriešok. Tie len podchvíľou zaplakali, veľmi sa neozývali. Ale aj tie sa podarilo zachrániť v poslednú chvíľu. Nuž vidíš, namôjdušu, koľko sa toho porobilo za jeden deň.
Aj som si ti myslel, že si po takom náročnom dni v utorok hádam aj oddýchnem. No tu ti razom zbehol ku nám do dediny bača Jakub zo salaša. Tu už som šípil, že si asi nezdriemnem a veru som sa nemýlil. Nepozorný honelník mu košiar zavrieť zabudol, nuž mu stádo zdúchlo. Tak sme sa vybrali bačove ovečky ratovať. Matematiku si museli mladí oprášiť, správne čísla medzi siedmich členov skupinky rozdeliť a tak ovečku dolapiť. Nakoniec mal bača Jakub v košiari všetky ovečky primknuté. Potom sme sa ti rozhodli máj si postaviť. Kým mládenci začali s májom robotu, dievčence zas rezancov s makom a posúchov narobili. Jój, keby si to ty len videl. Taký krásny máj jakživ naša dedina neuzrela. A keď si sa naň díval s fajným posúchom v ruke, nuž povedz, či by ti tuná nebolo bývalo lepšie ako v Prešporku? No a k tomu ešte večer sme ti divadlo mali. Sme si príbeh Hriechu aj Hájnikovej ženy pozreli.
Po dvoch dňoch plných adrenalínu by už naozaj dobre padlo si oddýchnuť. Ale horkýže! Prišiel richtár s listom od grófa. Vraj to s tými zbojníkmi je už na nevydržanie. No hej, pánko sú dva dni pri moci a už im je na nevydržanie a my sa tu s nimi od nepamäti boríme. Ale boli pán gróf aj odmenu vypísali, tak čože nám zostávalo? Tak sme sa len informácie o tých zbojníkoch hľadať vybrali. Jáj, ale nebolo to len tak. Museli sme si celú tvár do detailov zapamätať. A keby len to. Tí zbojníci sa o tom dozvedeli a veru si aj hliadky postavili, ktoré nám v poctivej robote zabrániť mali. Našťastie sa nám dobre povodilo a na obed už bola väčšina podrobne opísaná a aj strážami pochytaná. No predsa len sa daktorým ufujazdiť podarilo. Darmo, priveľa ich bolo. Ale aj tak sa nám to celkom podarilo, nuž sme sa vopred radovali z dukátov, za odmenu vypísaných. Tak sme si večer v dobrej nálade ďalšie dve predstavenia – Gábor Vlkolínský a Kamenný chodníček – pozreli. No ale potom ti mi zišlo na um, že svätého Jána bolo, a že sme zabudli jánske ohne páliť. Nuž ale čo neni, môže byť. Tak sme sa rozhodli, že si tie Jánske ohne predsa zapálime. A veru, tak sa aj stalo, dokonca sme si pri nich aj zaspievali. Mládenci síce ešte vatru nepreskakovali, ale o to sa ja nebojím, veď ešte dorastú.
Vo štvrtok som si konečne odpočinku dožičil, ale tí mladí. Kým som ja oddychoval, oni si na Chatu pod Grúňom a Poludňový grúň vybehnúť stihli. Namôjpravdu ako my za oných časov. Ale keď sa vrátili, nechceli sme takých vyšťavených do práce zapriahať. Tak sme si povedali, že ich na trhy vezmeme. Len keď sa ti tu začnú oni na stoloch rozkladať, že oni sú tiež do remesla vyučení. Nuž, tak čo sme im mali povedať? Ale to si ty ešte nevidel. Od výšivkárov také výšivky, že ani v tom tvojom Prešporku takých niet. A ešte aj utierky s uškom na zavesenie. Včelári zas nielen med, ale aj všelijaké kúry na pleť predávali. Ba dokonca aj sviečky, čo ti vraj budú týždeň vkuse horieť. Ani drotári sa nedali zahanbiť. Toľko krásnych náramkov a iných ozdôb pokope som jakživ nevidel. Ba prezvedel som, že aj stromy v životnej veľkosti sa hotujú oprobovať vyrobiť. A rezbári? Takie krásnie krížiky ani náš pán farár nevideli. A to ty vieš, že oni v samom Vatikáne študovali. Pekári tiež zmenili zaužívanú nôtu. Po novom už aj na pohreby vraj budú medovníky dodávať. A to priam v tvare nebožtíka. No kto to kedy slýchal? Vidíš, čo za novoty tá mládež povymýšľa. Takô ani v Pešti nenájdeš, čo na týchto terchovských trhoch na každom stole jesto. Po trhoch sme ešte predstavenie o Ežovi Vlkolínskom pozrieť si boli. Nuž ale či si pamätáš, čo sa noc po jánskych ohňoch robiť zvykne? Veru, legendy hovoria, že vtedy ti poklady zo zeme vyhárajú. Ale ako ty iste pamätáš, je to noc, ktorá má zo všetkých nocí najväčšiu moc. Všetky choroby sveta aj všetky smrtky sa voľne po horách túlajú a odvážlivcov, ktorí poklad hľadajú, trestajú. Ani to však tých mladých neodradilo, aby sa za tmy poklad na podhorskú lúku hľadať vybrali. Ale bača Jakub nezabudol, ako sme mu ovečky zachrániť pomohli. A nechcel statočných mládencov ani odvážne devy len tak zlým tvorom napospas nechať. Ako vieš, bačovia sú ti vychýrení svojím umením bylinky využívať a kadejaké lektvary z nich variť. Tak si ti Jakub dvoch kamarátov, druhov v remesle bačovskom, na pomoc privolal. Nad lúkou si velikánske vatry rozložili a z byliniek elixíry varili. Mládenci a dievčence miseli len správne bylinky zbierať a veľký pozor na smrtky, či choroby si dávať. Lebo ak ich, nedajbože, nejaká chytila, zlými čarami na nich nevládnosť zvolala, že ani rukami hýbať nemohli. Našťastie, máme ti v dedine zopár babiek-bylinkáriek, ktoré ich modlitbami a bylinkami spod týchto čarov vyslobodiť vedeli. No ale smrť sa svetla bojí a ani choroba ti naň nevyjde, a tak si mládenci velikánske fakle zhotovili a tak po lúke chodili. No nielen svetlo je smrtkám na zlosť, ale aj zvuk pastierskych trúb-trombít. A tak sem-tam bačovia na nich zatrúbili a na ohne priložili, čím moc nedobrých síl na chvíľu načisto prekazili. Vtedy len bolo vidno ako sa ti na kopu schádzajú a nedobré plány kujú. Ja som chlap a nie nejaká ufňukaná baba, ale poviem ti, tak som sa ja, namôjdušu, ešte nebál. No ale keď mladí deväť rôznych elixírov získali a dobrej víle dali, tam im na oplátku cestu ku pokladu ukázala. Aj strieborný kameň, aj plný mešec dukátov ti našli. Nuž ale keď o polnoci začali vlci zavýjať, to aj tí najstatočnejší sa rýchlo do dediny pratali. Lebo ako je známe, o polnoci zlé sily k najväčšej svojej moci prichádzajú.
Tak som si ti chcel po tej dlhej noci aspoň dlhšie pospať, ale zrazu ráno, ešte takmer za tmy počujem výkriky: ,,Horí! Ľudia dobrí ratujte! Pomoc! Horí!“ Mám už svoje roky, ale vyletel som ti z postele ako šíp. Junáci aj devy sa div nepotrhali, aby čo najrýchlejšie požiar uhasili, ale ver, či never, tí zbojníci, čo nám ušli, brali ti nám vedrá s vodou. Ej, ale sme sa zapotili, kým sme to aj napriek zbojníkom dokázali. No ale neuveríš, čo sa potom stalo. Chlapi našli v zhorenisku lajstre o pláci, čo nám mal richtár po práve za zbojníkov vyplatiť. A veru toho bolo o mnoho viacej, ako nám bol naozaj dal. To on najal zbojníkov aby dedinu podpálili a on zatiaľ v tom ruchu ufujazdil aj s peniazmi. Lenže grófovi drábi ho chytili hneď v prvej dedine, v krčme, s plačom. Asi si nakoniec vstúpil do svedomia. Nič to však nezmenilo na tom, že si pôjde posedieť do väzenia. Nuž ale čože je to dedina bez richtára? Aj nám musel pán gróf nejakého nového vybrať. A veru vybral, a vieš koho? Martina Ďuriča-Urmínovie, keďže si za tento nevšedný týždeň najlepšie počínal a aj odvahou, silou a bystrým umom sa preukázal. No ktože by to naňho povedal? Túto udalosť sme ti spojili s dožinkami, no a nevieš si ty ani len predstaviť koľko dobrôt sme ti tam mali. Ba aj grófa Forgácza sme pozvali.
A týmto činmi si naša dedina poriadne šplhla v očiach pána grófa. Teraz nám je tak, že nám lepšie ešte nebolo. Naozaj by si sa mal naspäť do svojej rodnej dediny navrátiť. Vari ti bude lepšie samému v Prešporku? Veď keď len za týždeň sa toľko nových mladých priam hrdinskými činmi preukázalo, určite aj tebe tuná medzi nami dobre bude. Či nie? S pozdravom ostávaj a nech ťa dobrý Pán Boh ochraňuje.
Autor: Tvoj priateľ Ondrej Kvaško z vyšnieho konca
