Ako áno, ako nie, prišlo jedno spievanie.
Pýtate sa kde to bolo, dozviete sa onedlho.
Prišlo to tak nezdane, vraj v Teplej zas spievame.
Čo sme robiť my už mohli, cvičiť skúšať a vziať nohy.
Vziať nožičky na plecia, HURÁÁÁ, už ide sa.
Najprv rýchlo na stanicu, vláčik trúby v Ružomberku.
Hurá, hurá už ide, všetci sa už tešíme.
Keď sme prišli do Teplej, bol slnečný, krásny deň.
Jak sme prišli do kostola, rozspievať sa bolo treba.
Ani sme sa nenazdali, a už pri nás zacengali.
Začiatok nás troška šokol, čo sme mohli,
už len spievať z lásky k Bohu a ľuďom.
Pán farár bol veľmi milý, žmurkal na nás v každej chvíli.
Keď sme občas nevládali, deťúrence pomáhali.
Pomohli nám so spevom, bolo super nám obom.
Na konci nám pán farár poďakoval za scenár,
a spestrenie pri omši, po tom že nás pohostí.
Nuž tak sme sa pobrali s pánom farárom do fary.
Kým sme dnuká posedeli, vonká čerti postrašili.
A čo teraz dumali sme, ako teraz odídeme?
Tak sme zdrapli telefóny a volali sme,
ten je volný, ten je volný?
Kto nás môže dopraviť do suchejších podnebí?
Čo vyplýva na záver? Počasie si vždy prever!!!
Nemôžem hovoriť za všetkých, ale myslím, že bolo super.
Tak nabudúce ….
Autor : Roman K.