Keď som sa prvého septembra zobudila, vyzeralo to dosť čierno, lebo sa zmrákalo. No našťastie spred základnej školy vyrazila hŕstka detí, čo sa nebojí chladnejšieho počasia.
Na „bodku” sme dorazili okolo deviatej. Oheň už horel, stanoviská takmer pripravené a deti nedočkavé. Ako vždy, začali sme modlitbou a pripojili sme aj prosbu za pekné počasie. Všetkých sme rozdelili do 4 skupiniek (červení, bieli ružoví a siví). O chvíľu sa všetci rozbehli na 5 stanovísk.
Prvé stanovisko mali na starosti Jojo M. a Maťo H., ktorí si pripravili štafetu a aj bonus – hádzanie šušiek do kadibúdky. Druhé stanovisko mal na starosti Matúš D. a pri ňom si všetci preverili pamäť a hľadačské schopnosti. Tretie stanovisko mala Janka N., kde súťažiaci prenášali v prevrátených pohároch vodu a niektorí vodu aj chytali. Štvrté stanovisko mala na starosti Veronika T. – tu museli prejsť pavučinu bez toho, aby sa dotkli naťahaných šnúr. Posledné piate stanovisko si pripravili Zuzka A. a Zuzka M. Bolo trošku zložitejšie. Všetci zo skupinky museli v určenom čase v ohraničenom priestore so zaviazanými očami hľadať zadané predmety. Bola aj bonusová súťaž, ktorú sme nazvali „pohyblivé stanovisko“. Na krku som ju mala ja. Behala som pomedzi stanoviská a v ruksaku som nosila lentilky, špendlíky, vatové tyčinky a cibuľu. Družstvá mali čo najpresnejšie odhadnúť ich počet a pri cibuli počet vrstiev – a to bez poškodenia.
Po dosúťažení si každý opiekol špekačku, niektorí aj dve. Keď sme dojedli, vyhodnotili sme súťaže. Na 1. mieste skončili siví, na 2. bieli, na 3. červení a na úctyhodnom 4. ružoví. Všetci dostali chutné ceny. O chvíľu boli naše caky-paky zbalené a my pripravení na odchod. Cestou dole sa nám na podrážky nalepilo trochu blata, ale to sme si dostatočne odstránili, takže maminky nemuseli zalamovať rukami.
Tohtoročné prázdniny sa síce skončili, ale na budúci rok sú tu ďalšie a s nimi aj ďalšia Bodka. (Hádam bude 🙂
