Prečo by sme mali stále chodiť na výlety len pešo, na vlaku, na autobuse … Veď skoro každý má doma bicykel, tak sme sa rozhodli ich trochu oprášiť a vybrali sme sa na poznávací výlet na Havránok.
Aj keď sa výlet o pár dní presunul kvôli nepriaznivému počasiu, nakoniec nám v stredu 29. augusta zasvietilo slniečko a výlet sa mohol uskutočniť. Mali sme sa stretnúť o 8:00, ale naši domkári asi nepoznajú čas alebo im meškajú hodinky, no ale až tak nemeškali. Postupne sa nás pekne po jednom nazbieralo až 7. Znovu zvíťazili dievčatá v účasti, ale bolo to tesné ( 3 dievčatá a Julka a 2 chlapci a Jarko).
Nik si nezabudol bicykel, a tak sme mohli nasadnúť a vyraziť. Na čele našej skupinky stál Matúš, ktorý skoro vždy bol pred nami. V strede bola štvorčlenná skupinka (Jarko, Julka, Maťko, Ajka), no a na konci to istili dve Zuzky. Už okolo pol 10 sme boli v cieli našej cesty.
Na Havránku sme si mohli popozerať ako vyzerali keltské obydlia, kultový areál s opevnením, hradby, obydlie zo st. doby rímskej, stredoveký zemepanský hrádok … Najviac sa nám asi páčilo keltské obydlie, v ktorom sme sa skoro aj zabývali a zaujali nás aj drevené stĺpy, na ktorých boli vyrezané lebky, tváre, symboly … V múzeu sme sa dozvedeli niečo z histórie Havránku, Lipt. Mary, a aj o kultúre Keltov…
Po prehliadke sme si trošku posadali na trávičku, napapali, porozprávali. Smiali sme sa tak, že si až Julka chytala bruško. Dobre oddýchnutí sme sa ešte boli pozrieť ku priehrade, no voda nás moc nelákala, až na Jarka, ktorý si do vody namočil až jednu ruku. Cesta späť nešla cez Vlašky, ale zobrali sme to trošku okľukou cez Bobrovník. Do kopca sa nám moc nechcelo krútiť, no ale ten pocit, keď sme sa spustili dolu kopcom stál za to.
Keď sme boli takí dobrí, a ani jeden cestou nehundral, zaslúžili sme si odmenu. Náš výlet sme zakončili naozaj chutne. Boli sme na pizzi, na ktorej si každý pochutnal. Vyskúšali sme rôzne druhy, od Hawai až po Šunkovo – salámovú. Mňam:).
Na počudovanie nášho Maťka sme dorazili dobre naladení a napapaní niečo pred 14 hodinou. Výlet nám vyšiel na jednotku s hviezdičkou. Počasie bolo ideálne a nálada, ktorá vládla celou cestou vyčarila na každej tvári úsmev. Tí, čo ste váhali a neprišli, prišli ste o pohľad na Jarkovu fotku z roku 1996, to by ste sa zasmiali :). Možno ak pekne poprosíte, tak vám ju Jarko ukáže o rok. Dobicyklovania:)
Autor: Zuzana M.
