Sniežik sa nám pomaly topí, slniečko na nás cerí zúbky a jarné prázdniny sú už v plnom prúde. Aj keď pomaly nás víta Jar, no my sme sa rozhodli vrátiť sa ešte k zimným športom. Klzisko nie je až tak ďaleko, a tak prečo to nevyužiť?
V strede týždňa, v stredu 
sme sa vybrali trošku si zašportovať, ísť sa korčuľovať. Vytiahli sme svoje korčule zo skríň, trošku sme ich oprášili a mohli sme vyraziť.
Hodiny pomaly odbijú pol tretej, to značí, že by som už mohla vyraziť na cestu. Program na poobedie naplánovaný, nálada dobrá, kamaráti z Domky ma už čakajú, korčule v ruke, tak už mi nič nechýba, aby som vyrazila na železničnú stanicu. Na moje prekvapenie stretlo sa nás tak akurát, so mnou štrnásť :-). Vláčik pribrzdil aj v Liskovej, nastúpili sme a o pár minút sme už boli v Ružomberku. Cesta k cieľu(ku klzisku) nám trošku dala zabrať, no oplatilo sa.
Obuli sme si korčule a už sme sa stratili v dave korčuľujúcich sa ľudí. Párkrát sme sa ocitli aj na zemi, no vždy sa z nej nejako pozviechali. Každý vedel, čo jeho nožičky zvládnu a kedy si má oddýchnuť. Čas nám lete ako voda, nakorčuľovaných koliečok pribúdalo, svalovica sa tiež pomaly ozývala Znovu prezutie do topánok, cesta domov…
V bruškám nám po dobrom korčuľovaní aj začalo škvŕkať, a preto sme jedli všetko, čo nám dali na tanier. Večer zaspávanie so super spomienkami a s pocitom, že som využila naše prázdniny aj na šport. Odkaz všetkých: Bolo nám super!!! Mohli ste prísť
Autor: Zuzana M.
