Stretko detí 3.-4. ročníka je veľmi šikovné, a keď si niečo zaumieni….koniec :-). Tak to bolo aj s návštevou domova dôchodcov v Lipt. Sliačoch. Animátorky im to len tak navrhli, že či by chceli a deti odvtedy nevraveli nič iné, len to, kedy tam konečne pôjdeme. No a aby to nedopadlo tak, že „sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú“, tak sa teda Mária L. rozhodla zavolať do domova, či by to bolo možné. Pani riaditeľka bola veľmi ochotná a tak s radosťou súhlasila.
A tak sme sa pustili do prípravy, aby sme neprišli naprázdno. Deti im vyrobili krásne srdiečka a štvorlístky z rýchlo tvrdnúcej plastelíny. Keď boli hotové, pripevnili sme ich na kožený špagát, no a na srdiečka a štvorlístky pridali nápis DOMKA 2009. (aby na nám nezabudli :-). Potom sme si ešte pripravili rôzne pesničky, ukazovačky a domkárske tance.
Konečne nastal deň „D“ – 19. apríl 2009. Stretli sme sa na autobusovej zastávke, z ktorej sme išli do Ružomberka a odtiaľ na autobuse do Liptovských Sliačov. Dorazili sme o tretej, pred vchodom nás už vítali staré tety a ujovia :-). Tak sme sa privítali aj s pani riaditeľkou, pripravili sa a mohli sme začať.
Začali sme spievať a potom sme im zatancovali….. a potom nám oni navrhli pesničky ľudové a spievali sme spolu s nimi. 🙂 Po našom programe nám pani riaditeľka urobila exkurziu po domove. Ukázala nám izby a kuchyňu a aj spoločenskú miestnosť, v ktorej nás čakalo občerstvenie. 🙂 Dobili sme energiu a potom sme sa pobrali domov…..cestou sme sa zastavili v izbách ľudí, ktorí boli ležiaci a ešte sme aj im zaspievali osobitne v izbách.
No a nastal čas odchodu domov. Pani riaditeľka sa nám ponúkla že nás domov odvezie…takže o odvoz sme mali postarané. 🙂 Pekne sme sa rozlúčili a odišli naspäť domov.
Keďže deti mali sľúbené za pekné spievanie zmrzlinu, tak sme navštívili u nás v Liskovej Šport klub. Každý si dal zmrzlinu a kto nemohol tak aspoň lízatko :-). Potom sme sa už mohli definitívne rozlúčiť. Všetkým sa páčilo, všetci boli šťastní, že troškou svojho spevu môžu spríjemniť starým a opusteným aspoň jeden deň. 🙂 Deti sú však deti a už sa zasa pýtajú, kedy tam zas pôjdeme. 🙂
Autor: Mária L.
