Letný tábor sme mali tretí raz po sebe na jezuitskej chate v Trlenskej doline, tentokrát v termíne 10.-15. augusta. Zúčastnilo sa ho 20 detí, 5 animátorov a 10 členov organizačného tímu.
Tento rok bola téma tábora možno pre viacerých prekvapujúca. Bol totiž námornícky, čo sa na prvý pohľad zdalo dosť zvláštne vzhľadom na to, že v okolí chaty nie je ani potok, nieto ešte rieka alebo jazierko, ale ukázalo sa, že sa dá zvládnuť aj bez nich. Prípravy na tábor začali tento rok trošku neskoro, až začiatkom júna, no nakoniec sme všetko zvládli.
Úvod do tábora sme spravili netradične, predtáborové stretko totiž bolo vonku – pri Váhu, kde sa účastníci zoznámili so starým námorníkom, ktorý ich pozval na výpravu za pokladom morí. Nasledovalo verbovanie posádok kapitánmi. Vytvorili sa 4 moreplavecké skupiny (Portugalci, Číňania, Briti a Taliani), ktoré si počas týždňa pred táborom pripravili svoju vlajku, rekvizity a asi 1,5 hod. program pre ostatných. Portugalci prišli s pirátskou páskou cez oko, Taliani v námorníckom oblečení, Číňania v žltých tričkách s nášivkou čínskeho draka a Briti s námorníckymi šatkami. A všetky skupiny pripravili zaujímavý program.
Animátori a organizačný tím dorazili na chatu deň vopred, čiže v nedeľu, aby si povedali posledné inštrukcie, vyzdobili chatu a jej okolie a docvičili scénky hrané počas jednotlivých dní tábora. Hrali sme príbeh pirátskeho kapitána Barthelemyho Roobertsa alias Wiliama podľa upravenej knižnej predlohy. V príbehu sme každý deň prestavili 3 pozitívne vlastnosti, ktoré by nemali chýbať žiadnemu námorníkovi. Hlavnou kulisou bola veľká maketa lode, ktorú sme postavili vonku pod prístreškom – celkom sa podobala 🙂 Už v nedeľu s nami na chatu prišiel aj salezián don Pavol Dzivý, ktorý nám zabezpečoval duchovný program a staral sa aj o dokumentáciu, za čo mu veľmi pekne ďakujeme.
V programe dní nás jednotlivé posádky zoznámili so svojimi najznámejšími predstaviteľmi (Čeng Che, Vespucci, Cook, Magalhaes) formou scénok a v súťažiach, ktoré pripravili pre ostatných, ukázali, že námorníci počas výprav museli byť pripravení naozaj na všetko.
Čo sa týka priebehu tábora, vypichnem len kľúčové momenty. Pondelok bol prípravným dňom na plavbu. Posádky absolvovali zdravotnú prehliadku, preverili svojho tímového ducha v hre Ekosystémy a postavili aj maketu svojej vlastnej lode, aby mohli večer po slávnostnej rozlúčke s prístavom odplávať. No a večer ešte posádky museli hľadať svojich unesených kapitánov.
V utorok sme sa plavili po šírom mori, svoj program predstavili Taliani, námorníci absolvovali po 3 výcvikové kurzy (tento rok sme mali až 18 kurzov, keďže každý člen posádky mal vlastnú funkciu – kapitán, 1. dôstojník, loďmajster, kormidelník, plavčík, kuchár), vyrobili si náramky a večer našli vakcínu proti epidémii, ktorá sa rozmohla medzi posádkou.
V stredu sme prišli k veľkému súostroviu. Na portugalskom ostrove nás sprevádzala portugalská posádka, na ďalšom ostrove sme postavili vodovody pre miestnych domorodcov, tímové zručnosti sme precvičovali hrou s lietajúcimi tanierom a s plachtovou hrou. V noci ešte prví dôstojníci absolvovali kurz odvahy.
Vo štvrtok sme sa vybrali na výpravu do vnútrozemia, ktorá bola ale sťažená občasným dažďom, no nás ani horšie počasie neodradilo – veď aj stredovekí námorníci museli prekonávať nástrahy zlého počasia. Zastavili sme sa aj na britskom ostrove, pod vedením kuchárov sme pripravili smotanovú tortu a večer sme mali opekačku. V tento deň sme museli čeliť aj 2 pirátskym prepadom, pri večernom sme sa museli brániť ich útoku, pri nočnom sa nám ich už podarilo poraziť a odohnať.
V piatok sme najskôr navštívili čínsky ostrov, vyrezávali z mydla, no a poobede sme už dorazili na ostrov pokladov a tak sme sa vybrali na výpravu za ním. Hľadanie bolo úspešné, večer každá posádka našla poklad, zaspievali sme si pri táboráku, dokončili príbeh pirátskeho kapitána, absolvovali krátku adoráciu v kaplnke, zjedli tortu a pekný deň sme zakončili premietaním prezentácie fotiek a videí pripravenej don Paľom.
Sobotu doobeda sme si nechali na slávnostné vyhodnotenie súťažného programu. Nakoniec zvíťazili Číňania pred Talianmi, Britmi a Portugalcami. Tiež sme poďakovali všetkým, ktorí tábor pripravili, spravili sme spoločnú fotku, poupratovali a potom sa už posádky pobrali domov. Animátori a organizačný tím ostali na chate ešte do nedele, aby ešte spoločne už vo voľnejšej atmosfére zhodnotili prvé táborové dojmy a utužili partiu.
Veľmi pozitívne nás prekvapilo množstvo návštev, ktoré počas tábora prišli. Rodičia, starí rodičia, pán farár, pán starosta, mladí z Domky aj mimo nej – tí všetci mali možnosť na chvíľu zažiť námornícku atmosféru. A podľa reakcií sa zdalo, že sa im u nás páčilo, čo nás potešilo. Tiež im ďakujeme za všetko, čo nám priniesli, veru taký štedrý tábor si nepamätám.
A čo napísať na záver? Tento rok sme chceli presunúť viac organizačnej zodpovednosti na našich šikovných animátorov. Hoci pred táborom to ešte vyzeralo všelijako, nakoniec sa ukázalo, že sa im oplatilo dôverovať a s priebehom tábora sme boli veľmi spokojní. A aj keď si to možno až tak neuvedomujeme, tento tábor nie je len o hraní, ale skrýva v sebe oveľa viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Neformálne vzdelávanie, výchovné prvky, učenie sa spolupráci v tíme, tolerancia, spoločenstvo, rozvíjanie organizačných schopností – aj to sa skrýva za prípravou a priebehom tábora.
Pre mňa osobne bolo tiež veľmi pozitívne vidieť, že vekový rozdiel medzi účastníkmi sa na našom tábore stiera a že počas tohto týždňa dokáže aj taká rôznorodá skupina spolu pekne fungovať, komunikovať a spolupracovať. A to je veľká nádej aj do našich celoročných domkárskych aktivít, a nielen do nich, ale verím, že priateľské vzťahy, ktoré takýto tábor utužuje, vydržia, aj keď už z týchto detí a mladých budú dospelí.
Letný tábor je pre nás vrcholom našej domkárskej aktivity. Verím, že o rok budem ja alebo niekto iný s takou istou radosťou spomínať na ďalší tábor. Dovtedy nás však ešte čaká celý rok plný aktivít, takže verím, že naša ponuka bude využitá. 🙂
Autor: J. Timko ml.
