AHÓÓÓJ!
Týmto vodáckym pozdravom by som chcel začať tento článok o dobrodružnom splave na druhej najdlhšej rieke na Slovensku – na Hrone.
Naše stredisko má už nejaké tie skúsenosti so splavovaním riek, no od toho posledného, ktorý sa uskutočnil v auguste 2013 nás delia štyri roky. Preto sa partia mladých rozhodla opäť nasadnúť do kanoe a vyskúšať svoje schopnosti, niektorí aj po prvýkrát, a zdolať spomínanú rieku Hron. Túto partiu tvorilo 16 ľudí, z toho 11 chlapov a 5 žien, dokopy 8 kanoe.
Splav začal v sobotu doobeda cestou autobusom do Banskej Bystrice a odtiaľ do Nemeckej. Počas tejto cesty nás mierne znepokojil dážď, no kým sme prišli do campu Nemecká, tak sa počasie ustálilo a vydržalo pekné až do konca splavu. V Nemeckej sme vyfasovali kanoe, pádla, vesty a barely. Po úvodnej inštruktáži a pokynoch sme sa pustili na vodu. Po niekoľkých splavených metroch sa postupne každý dostal do svojej roly háčika či kormidelníka. Počas sobotňajšieho splavu sme sa zastavili okrem občerstvenia v campoch aj na skale Kráľovná odkiaľ tí odvážnejší skákali do vody. Deň sme ukončili neďaleko dediny Slovenská Ľupča, kde sme si vytvorili vlastný camp. Pri výhľade na Ľupčiansky hrad sme sa porozprávali, opiekli špekačky a neskôr sme šli spať.
V nedeľu nás čakal náročnejší úsek. Na úvod sme prešli perejami na hati prečerpávajúcej stanice Biotika, niektorí skončili suchí, iní mokrí. Ďalšie pereje nás čakali pred Šalkovou. Po dobrodružstve na búrlivejšej vode, sme zastali na občerstvenie v obci Šalková. V nej sa nachádza aj hať, ktorá nie je splavná, a tak sme museli prenášať naše kanoe pár metrov po súši.
Ďalší úsek sme prechádzali cez mesto Banská Bystrica. Bolo zaujímavé plaviť sa miestom každodenného ruchu veľkomesta. V Banskej Bystrici sme si urobili prestávku na obed, no hlavne na slávenie sv. omše. Takto posilnení sme sa vydali na posledný úsek tohto dňa. Najprv sme sa rozlúčili v Iliaši v campe u Mlčanlivého Fera s členmi našej výpravy manželmi Jenčovcami. Potom sme sa ponáhľali, aby sme stihli dôjsť ešte za vidna do campu Fort Geronimo pred Vlkanovou, kde sme mali v pláne prenocovať. Stihli sme to akurát, hoci stany sme stavali už po tme. No zadosťučinením nám za to bola sprcha. Posledný večer sme si užili ako sa patrí, posilnení lečom s údeninou sme si aj rezko zaspievali.
V pondelok ráno nás prekvapilo krásne slnečné počasie. Po zbalení stanov a uprataní, sme sa nalodili na posledný úsek splavu. Na úvod nás prebudili pereje vo Vlkanovej. No po zdolaní tohto úseku nás čakala už len kľudná rieka. Každý si vychutnával tento posledný úsek a tešil sa zo slnečných lúčov odrážajúcich sa od vĺn kryštálovej hladiny. Napokon sme prišli do Zvolena, čo bol aj cieľ našej cesty. Odovzdali sme vodácku výbavu a pobrali sme sa na autobus domov. Domov sme prišli mierne unavení, no šťastní, že sme to všetci zvládli.
Verím, že každý účastník tohto splavu si odniesol so sebou veľa zážitkov. A tešíme sa na ďalšie dobrodružstvá, či už na vode alebo na súši.
Autor: Marián Ž.
