Tento rok nám 4. septembra počasie neprialo. Preto sme sa zo známej Kubalovie chaty, presunuli do telocvične. Hneď po úvodnom privítaní a modlitbe, sme sa rozdelili do skupiniek. Ako prvá hra sa hrala tzv. ,,temná prehadzovaná“. Náš súper OT, totiž prevesil cez sieť veľké deky, takže sme sa so súperom navzájom nevideli a nevideli sme ani smer lopty (dokiaľ nevyletela spoza siete 😉). Točilo sa v smere hodinových ručičiek a hralo sa ,,každý proti každému“. Táto hra priniesla veľa srandy a dobrej nálady. Hráči s vycibrenou pozornosťou si zaraz od začiatku prišli na svoje. Po krátkej prestávke sa veci dali znovu do pohybu. Tentoraz si členovia jednotlivých skupiniek zmerali sily na všeobecne známom ,,indiánskom chodníčku“. Pointa zostala nezmenená a udatní bojovníci štyroch farieb naďalej donášali do tábora vzácne diamanty. Poniektorý síce zablúdili, no nakoniec sa našli a doniesli do skupinky nejaký ten bodík. Po oddychu sa hrala nová, pre mnohých najlepšia hra. Pod názvom ,,kužeľová vybíjaná“ sa nám predstavil úplne nový animátorský výmysel. Cieľom hry bolo zhodiť farebné loptičky z kužeľov, ktoré však chránili členovia skupiniek. Ochrancov bolo možné vybiť, čím sa zvýšila pravdepodobnosť zhodenia. Aby to však nebolo také ľahké, OT nám to sťažil tým, že jeden z obrancov bol ,,nesmrteľný“. Víťazný tím jasne dominoval celú hru a nezaváhal ani raz. Keďže mnohí sa pri tejto hre zapotili, bolo na čase, spraviť si veľkú prestávku. Naše šikovné animátorky prichystali vynikajúce občerstvenie v podobe hot-dogov a waflí. Všetci sa síce dožadovali druhej porcie, no po prvej vlne hladošov, nezostala ani omrvinka. Veľa z nás sa ešte dlho potom oblizovalo až za ušami, ale po začatí poslednej hry bol už každý jazyk na svojom mieste, pretože sa hral svetovo populárny ,,lavičkový futbal“. Na svoje si prišli hlavne hráči futbalu. Kým sme my siahali na dno svojich síl, menšie deti si merali sily medzi sebou vonku. Niekoľko minút bolo v telocvični počuť len krik a kopanie do lopty. No po zaznení rozhodcovskej píšťalky nasledovalo pár hrozných, nekonečných minút napätia. Súťaženie prebehlo vďaka fair-play hraniu bez zbytočných trestných či mínusových bodov. Poradie nie je dôležité, lebo všetci vyhrali. Obišli sme bez zranení, takže super. Túto výbornú Bodku tímy zakončili spoločnou fotkou. Za všetko treba poďakovať animátorkám, animátorom a OT, hlavne Dominikovi, ktorý to parádne zmenežoval. Už sa teším na budúci rok!
Autor: Timotej Lesák
