Raz ročne (na jar) sme si zvykli zorganizovať Animátorskú chatu. Slúži na oddych animátorov, zhodnotenie uplynulého obdobia a plánovanie toho najbližšieho. Tento rok sme ako bonus pridali aj niečo formačné.
Program sa začal v piatok večernou mládežníckou sv. omšou v Stredných Sliačoch. Po nej sme sa už zišli na chate. Okrem celovíkendových návštevníkov, ktorých bolo tento rok sedemnásť (toľko ešte nebolo), nás prišli pozrieť aj manželia Timkovci, Ivka a Zuzka N.
Na piatok večer sme mali naplánovanú miniduchovnú obnovu. Hovorili sme najmä o tom, čo znamená saleziánska spiritualita a ako sa dá vidieť (a ako by sa mala dať vidieť) na našej Domke, ľuďoch v nej, aj v našej činnosti. A nemáme zabúdať, že cieľom života je svätosť – a že nie je len pre vybraných ľudí, ale pre nás všetkých. Večer sme zavŕšili palacinkami, a hrami rôzneho druhu.
V sobotu doobeda sme si dali brigádičku, majiteľovi chalupy sme pomohli ponosiť a poukladať nakálané drevo. V peknom slnečnom počasí to bola malina 🙂 Po pravom liptovskom obede (bryndzových haluškách) sme si dali oddych. No a podvečer nás prišli navštíviť ďalší – Števko s Nikou a Zuzkou M. A neprišli len tak, ale cielene – mali sme totiž asi 3-hodinový pracovný blok, kde sme zhodnotili uplynulé obdobie, zamysleli sa nad cieľmi našej práce, nad jej prínosom, aj plánmi do budúcnosti. Večerný program znova patril budovaniu spoločenstva pri hrách a jedle 🙂
V nedeľu futbalovejšia časť osadenstva mala skorý ranný budíček, čakal ich totiž futbalový zápas (víťazný). My ostatní sme pekne išli na sv. omšu do Vyšných Sliačov. Potom sme si dali raňajkobed, poupratovali sme, a okolo jednej sme sa pobrali domov.
Mne osobne sa na chate veľmi páčilo, pobytové akcie jednoducho majú stále svoje čaro 🙂 Verím, že tento víkend prispel k utuženiu spoločenstva, k povzbudeniu a snáď si naši animátori z neho odnášajú niečo aj do života (ja určite áno). Teším sa na najbližšie spoločné akcie!
Autor: J. Timko ml.
