Tak ako každý rok, ani tento nebol výnimkou. Na oslavy Don Bosca, nášho patróna, máme na oslavu o dôvod viac. Pretože, my domkári v Liskovej sme práve na takýto veľký sviatok pred šiestimi rokmi začali svoju púť. Ale poďme pekne po poriadku. Takto nejako to prebiehalo.
Prípravy už začali oveľa skôr, ako bol deň „D“. Čo to znamená oveľa skôr?
No to je asi toľko, koľko trvá 7x obehnutie mesiaca okolo zeme. Ale niektorí to veru stíhali aj v oveľa kratšom čase, alebo vôbec nestíhali (kto sa hlási?).
Naša slávnosť sa začala tradične sv. omšou, pred ktorou bola krátka scénka, v ktorej nám bratia Daňovci živo znázornili úryvok zo života nášho svätca a patróna Don Bosca. Scénka bola výborná a aj takto sme mali možnosť pred farnosťou prezentovať našu saleziánsku rodinu.
Po krátkom príbehu pokračovala sv. omša, ktorú spevom obohatili oba naše spevokoly, detský i mládežnícky.
Hneď po skončení bohoslužby sme sa premiestnili do neďalekej cirkevnej školy, kde sme pokračovali vo svojom programe. Vo vynovenej klubovni sme hodnotili svoje akcie z predchádzajúceho roka 2002 a odsúhlasili plán práce na nový rok 2003. Padli aj nové podnety a mám taký dojem, že naši mladí začínajú byť aj trošku smelší, z čoho sa teším.
Na našej „schôdzke“ sme mali aj hostí a to nevídaných. Našim hlavným hosťom bol pán farár Stanko Culka, ktorému vďačíme zato, že sa môžeme, ale hlavne máme kde stretávať. Ďalším nemenej významným hosťom bol ujo Alfonz Kubala, ktorý významnou mierou prispel ku rekonštrukcii klubovne, a vo svojom prejave nezabudol pripomenúť ako sa dobré deti správajú v klubovni. :-)) Ja len dúfam, že naše deti dobre počúvali. :-((
Ďalším hosťom bol aj zástupca starostu obce pán Pavol Kubala.
Hosťom, ktorý prišiel z najväčšej diaľky bola určite saleziánska spolupracovníčka Gitka Marková z ďalekej Blavy, ne. Jej názor na našu konferenciu som sa do písania tohoto článku nedozvedel. Škoda.
Na konferencii sa zapájali aj deti, ktoré si potom za odmenu hodili kockou a podľa čísla si zobrali z misky daný počet lentiliek. Ale keďže lentiliek ostalo dosť, pravdepodobne sme rátali s väčšou aktivitou, ale aj za tú, ktorá bola patrí veľké VĎAKA.
Na záver sme si pochutili na fajných koláčikoch, a keďže zajtra nás čakal ples, rýchlo do prípravy. Deti zmizli ani čo by prútikom švihol, a tak tých čo ostali do konca sme spoznali podľa veľkosti bruška. Pozor, žeby ja som bol do konca? Ale nie, zdanie klame. Výnimka potvrdzuje pravidlo. Ani „Pánko“ nebol do konca a ….
Všetkým zúčastneným vďaka za to, že si našli čas a aj ich prispením sa
mohla vytvoriť taká atmosféra aká bola. Takže o rok do videnia a do počutia.
Autor : Miloš L.