Ťažko povedať ako a kde sa zrodila myšlienka navštíviť Oravský Podzámok a nášho bývalého kňaza vdp. Rudolfa Vetríka, ale to ani nie je podstatné. Podstatné je to, že sme sa v nedeľu 2.júna vybrali na Oravu.
Stretli sme sa ráno o pol siedmej na našom tradičnom odjazdovom mieste pred „Kultúrnym domom“ a odtiaľ kurz priamy – Orava, smer severozápad. O pol ôsmej sme všetci, takmer 45, boli na mieste a členovia detského spevokolu si už precvičovali hrdlá. Rozhodli sme sa totiž, že našu návštevu troška osviežime melodickým prejavom našich najmenších spevákov. Dohodli sme sa s pánom farárom čo a ako a potom už nasledovala svätá omša.
Deti sa naozaj predviedli v tom najlepšom svetle a my sme boli všetci radi, že sa im vystúpenie vydarilo. Po sv. omši nás pán farár pozval na vynikajúcu šošovicovú polievku, ktorú nám pripravila asi sama hradná pani. Jedli sme ju v hostinci priamo pod hradným múrom. Keď sme sa najedli a zahrali hru o lentilky, zaspievali sme pánovi farárovi na rozlúčku a poďakovanie a pobrali sme sa na prehliadku Oravského hradu.
A veruže bolo čo pozerať. Krásne dobové nábytky, oblečenia, alebo všetku zver z Oravy, ktorá sa asi sústredila na hrade, samozrejme už iba ako neživé exponáty. Ale tie medvede boli ako živé.
Celkom na vrchu hradu, v citadele sa odohral súboj rytierov o našu slečinku Martinku. Takmer sa tam pre ňu pozabíjali , to ste mali vidieť. Tak nejako vraj bojovali rytieri, v našej dobe sú to už iba šermiarske skupiny.
Dole nás čakali sokoliari so svojimi dravcami a na všetky otázky našich všetečníkov trpezlivo odpovedali. Mnohí videli skutočného živého dravca tak blízko asi po prvýkrát.
A potom hajde domov. Už sme sa veru všetci tešili. Plný krásnych zážitkov a radosti z pekne prežitého nedeľného dňa sme si mohli ľahnúť do našich postelí a aspoň chvíľku premýšľať, ako to bolo kedysi a ako to bude niekedy …..
Autor : Miloš L.
