V jedno slnečné sobotné ráno po sv. omši ujo Timko oslovil chlapcov, ktorí vychádzali z kostola, či by neboli ochotní pomôcť pri kaplnke pod baňou vyhrabať lístie. Najmä menší miništranti prejavili ihneď záujem.
„O 8.15 bude zraz pred kaplnkou. Prineste si hrable, fúrik, lopatu, metlu…“, tak zneli posledné slová uja Timka za odchádzajúcimi chlapcami. A skutočne o tomto čase sa začali objavovať prví chlapci pri kaplnke. Forgáčovci zobrali so sebou i starú mamu, ktorá organizovala prácu najmä v kaplnke a v blízkom priestore okolo nej.
Keď prišiel ujo Timko, všetko už bolo v plnom prúde. Väčšina hrabala lístie, niektorí ho nakladali na fúrik a vozík a iní ho zas vyvážali na blízke smetisko. Vyhrabať kopu lístia z nepokosenej trávy nebolo také jednoduché, ale pri dobrej vôli ide všetko. Po hodine a pol začalo prvé nadšenie upadávať, ale vtedy ujo Timko prezieravo vytiahol dva balíčky cukríkov. Doping zabral a chlapci vydržali až do konca. Odmenou pre všetkých brigádnikov bol pekný pohľad na kaplnku a jej okolie, ale najmä hrejivé svedomie, že sme to urobili my.
Autor : J. Timko ml.
