Tak a je to tu. Opäť sa chytám pera a nápadu, aby som vás poinformoval, čo a kedy to vlastne bolo. Úplne na začiatku pozval sv. otec všetkých mladých do Ríma. A tak nám mladým už iného nezostávalo, len to pozvanie prijať a ísť.
My – spoločenstvo mladých pútnikov – sme sa do Talianska vybrali o niečo skôr. Z Ružomberka sme sa vypravili 4. augusta do Assisi a potom po stopách sv. Františka a sv. Celestína sme sa pomaly blížili do Ríma. Rím na nás veľmi silno zapôsobil. Stretlo sa tam veľmi veľa nadšených mladých ľudí. To, čo Rím a jeho blízke okolie ponúkalo pre svojich pútnikov bolo niečo krásne a nezabudnuteľné.
Talianski bratia, ktorých sme tam stretli boli voči nám mladým, ale aj starším veľmi milí. To, ako sme spolu komunikovali bolo niečo výnimočné. Ako povedal sv. Otec Ján Pavol II.: „Budúcnosť patrí mladým, ale nezabudnite na tejto ceste zobrať aj Ježiša a Evanjelium.“ Bolo tam veľmi veľa dobrého, hlavne ochota pomôcť, obetovať sa pre druhého bez nároku na odmenu. To bolo hlavným mottom veľkého počtu dobrovoľníkov, bez ktorých by tu bol len organizovaný chaos a …
Hlavným vyvrcholením tohto stretnutia bola sv. omša, ale nesmiem a ani nechcem zabudnúť na sobotňajšie svedectvá o Kristovi. Večer, keď zapadlo slnko, vyšlo nové – slnko Kristovej lásky, v podobe sv. Otca, ktorý ukázal nám mladým, že aj keď chýli ku koncu, Ježiš je stále s nami. A my máme byť s ním. Vráťme sa však k nádhernému a neopakovateľnému svedectvu mladých ľudí z Afriky, ktorí nepoznali Krista, ale on sa im ukázal a pripodobnil. Dokázali o Ježišovi hovoriť tak otvorene, že mňa – katolíka od malička, to úplne zaskočilo. Zistil som, kresťanmi máme byť nielen na papieri, ale hlavne dokazovať to svojím životom.
Sv. Otec sa s nami neskoro v noci rozlúčil s posolstvom, že do 3. tisícročia máme ísť s Písmom. Aj keď bola talianska moc pod holým nebom chladní, predsa nám to nevadilo, lebo nás hriali slová sv. Otca. Nedeľná sv. omša, ktorú sledovali milióny ľudí na celom svete bola zlatým klincom svetového stretnutia mládeže v tomto jubilejnom roku. Dovidenia na ďalšom stretnutí mládeže v Toronte. „Snáď!“
Autor: Roman K.