V utorok 30. júna 1998 sme opäť vyrazili z Ružomberka dvoma autobusmi na už 7. ročník mládežníckej púte z Muráňa do Levoče. Nás Liskovcov bolo asi 14. Väčšinou „stará tradičná zostava“, v ktorej sa tu už stretávame niektorí po piaty krát. Tohto roku sa tu znova zišlo okolo 600 mladých ľudí zo všetkých našich slovenských kútov. Boli sme rozdelení do siedmich, farebnými šatkami, rozlíšených skupín. My sme boli v poradí štvrtí a šatky sme mali žlté. „Tradične“ už po tretí krát sme zlanárili k nám aj bratov kapucínov Maroša a Vladka Poláka alias Sergeja.
Do našej skupiny bol pridelený aj slávny, známy a u mládeže veľmi obľúbený kňaz, jezuita Lacko Csontos, ktorý nám všetkým srdečne poskytoval duchovný servis a opateru. Počasie bolo pekné až výborné, len jeden deň v poradí, druhý trocha až viac pršalo a kvapkalo. V Spišskom Štvrtku u rodiny Švedovej a Ďuricovej, ktoré nás vždy tak láskave prijímajú, sa k nám pripojilo asi 7 bratov Marasníkov Mrzkáňov z Liskovej. Tieto dve rodiny nám po každý rok poskytnú okrem veľkej lásky aj niečo pod zub, vodu, nielen na pitie, ale aj na opláchnutie, dobré slovo, strechu nad hlavou a pár šťastlivcom aj posteľ pod sebou.
Hlavnú svätú omšu v nedeľu na Mariánskej hore celebroval s biskupmi Slovenska nemecký kardinál. Hoc aj s pomocou prekladateľa, veľmi nás povzbudil v našej viere. Posilnenie vo viere, prehĺbenie priateľstva s Ježišom Kristom, to je hlavné poslanie a zmysel nielen tejto krásnej mariánskej púte mládeže z Muráňa do Levoče, ale aj všetkých našich pútí, či našej súčasnej životnej púte, na ktorej kráčame každým dňom k Bohu a blížime sa vždy bližšie k večnému splynutiu s ním v blaženej a vytúženej Večnosti – v nebi.
Autor: Neznámy
