V nedeľu 20.4.1997 sme sa autobusom vydali na cestu do Spišskej Kapituly – kňazského seminára otca biskupa Jána Vojtaššáka, lebo 4. nedeľa po Veľkej noci je už tradične nedeľou Dobrého pastiera, dňom, kedy sa dvere všetkých kňazských seminárov otvárajú dokorán všetkým návštevníkom, ktorí majú záujem spoznať život bohoslovcov. No a bohoslovci majú vždy pripravený program pre všetkých návštevníkov, ktorí k nim zavítajú.
Nás bolo čosi vyše 50 ľudí. Asi 30 mládežníkov a 20 detí + dvaja saleziánski spolupracovníci, ktorí výlet zorganizovali, Jaroslav Timko st. a Anton Galas. Bola to veľmi pestrá spoločnosť. Deti, chlapci a dievčatá z detského spevokolu, miništranti, mládežnícky spevokol, chalani, ktorí chodíme na duchovné obnovy do Hrabova v Ružomberku ako budúci laickí saleziánski animátori, salezián – bohoslovec Laco, s ktorým sa na obnovách stretávame, animátorky Ľudka a Renátka, ktoré vedú stretká mládeže v Liskovej, dohromady riadne veselá chasa.
Program sa začal o 9.30 slávnostnou sv. omšou v katedrále sv. Martina, ktorú celebroval otec rektor seminára, vdp. Jozef Jarab. V homílii pripomenul, že nedeľa Dobrého pastiera je aj dňom modlitieb za kňazské a rehoľné povolania a veľmi pekne sa poďakoval rodičom, starým rodičom, príbuzným, súrodencom a priateľom všetkých bohoslovcov, ktorí v seminári študujú, teda všetkým tým, ktorí sa svojím každodenným životom, obetami a modlitbami podieľajú na ich kňazskom raste, raste k stupňom Božieho oltára – ku sviatosti Kristovho kňazstva. Ďakoval za dar, za čas radostnej starostnosti, v ktorom žijeme, za to, že nám dobrý Boh Otec posiela svojich kňazov. Lebo to, že „žatva je veľká“, to je veľká radosť, lebo pole pôsobnosti, kde ešte nepočuli o Kristovi, kde nerastie Kristova láska, je ešte vždy dlhé, široké a pusté, bez pastierov, ktorí by boli ochotní dať ako Ježiš – dobrý pastier aj život za svoje ovce. Veď nik nemá väčšiu lásku ako ten, čo dá aj život za svojich priateľov, nik nemiluje väčšmi ako ten, čo dá aj život za svoje ovce, hovorí Pán Ježiš. Žatva je veľká – to je radosť, no ale že na nej je robotníkov málo, to už je starosť. No v tom je tá radostná starostnosť, že keď sme radostní a keď prosíme Pána žatvy – Nebeského Otca, aby poslal robotníkov na svoju žatvu, služobníkov do svojej vinice, on je milosrdný, dobrotivý, láskavý, spravodlivý a On, Pán žatvy, posiela robotníkov na svoju žatvu.
Po sv. omši sme si prezreli kňazský seminár, po ktorom nás sprevádzal diakon Paľko Adamčiak z Liptovskej Sielnice, náš veľký kamarát. Spoznali sme život, denný režim našich bohoslovcov a budúcich kňazov aj z trochu inej stránky, spoza stien seminára a múrov Spišskej Kapituly. Potom si naši mladí prezreli katedrálu sv. Martina a nakoniec sme sa zúčastnili veľmi pekného programu, ktorý sa pre nepriazeň počasia konal v telocvični seminára a ktorý si veľmi pekne pripravili pre deti a mládež miestni bohoslovci. Hrali sa súťaže, pretekalo sa, spievalo, tlieskalo, tancovalo, rozprávalo, diskutovalo na rôzne témy, čas rýchlo letel a my sme sa ani nenazdali a museli sme sa pobrať na cestu domov.
V srdciach nám ostali veľmi pekné spomienky, ktoré by sme chceli v budúcom roku znovu na nedeľu Dobrého pastiera príchodom na Spišskú Kapitulu do kňazského seminára otca biskupa Jána Vojtaššáka, oživiť.
Autor: Ján M.
