Prešlo asi zo dva týždne od birmovky a sa v krajine za horami za dolami zmenila situácia. Nebojte sa, nezačal tiecť med riekami, ale znova sa to obrátilo všetko hore nohami. Z indiánov sa stali komunisti a z náčelníckej rady sa stalo ústredie byra ÚV KSS – ústredný výbor komunisticko-saleziánskej strany. Títo červenoarmejci v rámci ozdravovania vzťahov a vylepšovania verejnej mienky si dali za úlohu natrieť plot pri kaplnke Panny Márie, ktorá leží už mimo ich územia. Takto si chceli získať dôveru a nakloniť si voličov pred blížiacimi sa voľbami.
Na túto úlohu sa podujali vysokí stranícki funkcionári, ktorí prezliekli indiánske uniformy za červené uniformy. Bol to brat Miro – červená gitara, brat Miloš – iskrička, ktorý sa pripravoval zložiť aj pioniersky sľub, a tak ďalej pokračovať a napredovať na politickej scéne – karierista jeden. Ďalej pomáhal aj nezávislý komunista Braňo – červený umelec, ktorý svojimi názormi privádzal vysokých straníckych funkcionárov do rozpakov a tí mali chuť vylúčiť ho zo strany. potom sa však s ním dohodli, fiškáli prešibaní červení, vraj ak mu pomôže, nevylúčia ho. Tak čo ostávalo chudákovi – umelcovi. Podrobil sa vôli väčšiny a vôli pracujúceho ľudu.
Lenže keby komunisti vedeli, čo ich čaká, taký vykrúcaný plot, neviem veru, či by sa na to ešte dali. Keď sa im to po dvoch poobediach podarilo konečne dorobiť a minúť pridelenú farbu a riedidlo, tak sa spokojní vybrali domov. Cestou domov však funkcionár Miro, nevedno prečo, chcel zahladiť stopy a tak fľašu s riedidlom hodil o zem. No, čo mala tá fľaša robiť – rozbila sa. Brat Miro to mal dobre premyslené, lebo vedel, že umelec Braňo si občas zapáli. Ale škrt cez rozpočet bol v tom, že práve vtedy nefajčil a tak sa výbuch bum-bác-tresk-plesk nekonal. A tak miesto zahladenia stôp sme zbierali črepiny z fľaše, v ktorej ešte bolo zo dva deci riedidla. Zase sa raz potvrdila ľudová múdrosť: „Črepy prinášajú šťastie.“ A nám ho veru priniesli.
Úspešne sme skončili prácu na plote kaplnky, len sa tu vynára otázka: „Čo by sa stalo, keby sa tá fľaša nerozbila?“ No, ale to sa už nedozvieme! Tak na záver už len: „Česť práci!“
Autor: Miloš L.