V jedno pekné slnečné nedeľné popoludnie, presne 8.6.1997, sme sa stretli pred liskovským kostolom. Bolo nás 16, na čele s pánmi Jaroslavom Timkom st. a Milanom Kubalom. Vybrali sme sa spoznávať kostoly v okolitých dedinách.
Našim prvým bodom bola trasa od nášho kostola do Liptovských Sliačov. Došli sme asi o polhodinu skôr, ako sa mala začať nedeľná pobožnosť. V tomto časovom rozmedzí sme požiadali domáceho pána kostolníka, aby nám povedal niečo o histórii kostola a ukázal nejaké zaujímavosti. Kostol bol zvnútra práve v rekonštrukcii. Pán kostolník nám ukázal staré, ale krásne fresky, ktoré sa zachovali spred niekoľkých storočí. Návštevu tohto kostola sme zakončili účasťou na pobožnosti, i keď sme neboli primerane oblečení. Bol som prekvapený aktivitou mládežníckeho spevokolu v Sliačoch, ktorý počas pobožnosti spieval pesničky a modlil sa. Po skončení pobožnosti sme sa na pamiatku odfotili pred kostolom.
Potom sme zobrali svoje stroje a driapali sme poľnou cestou popri smetisku do Liptovskej Štiavnice. Cestou sa však na jedného brata nalepila smola – dostal defekt. A tak so sklonenou hlavou a sklamaným pohľadom, lebo vedel o čo prichádza, vracal sa „po vlastných“ domov. My sme si v Štiavnici prezreli kláštor, ktorý vynikal svojou jednoduchosťou a bol veľmi pekný.
Ďalším bodom výletu bol kostol v Ludrovej. Pre mňa bol veľmi zaujímavý tým, že bol najvyššie položený v celej dedine. Veľmi som sa tešil na interiér kostola, ale bol zatvorený a na okolí nebolo ani duše. A tak sme si všetci posadali pred kostol a rozprávali si všelijaké príbehy, aby sme sa mohli oddýchnutí a s čerstvými silami pustiť ďalej.
Zastavili sme sa v Liptovskej Štiavničke, kde sme navštívili kaplnku a starý kostol. Potom sme sa už ponáhľali domov lebo bolo strašne teplo a už nám vysychali hrdlá. Z tejto cesty som bol unavený, hlavne zo slnka, ale obohatený len čiastočne. Dúfal som, že si pozrieme všetky kostoly, ale všetko sa nedá.
Autor: Neznámy
