V utorok 2.7.1997 sme sa 14-ti mladí z Liskovej vydali z Ružomberka dvoma autobusmi s ružomberskou mládežou do Muráňa na už 6. ročník pešej mládežníckej púte z Muráňa do Levoče, ktorá má dĺžku asi 70 km počas piatich pútnických dní. Z Liskovej sme sa púte zúčastnili chalani M. Daňo, M. Božek, J. Mišata, J. Timko ml., M. Kuteľ, Pal. Chovan, dievčatá E. Kubalová, B. Kľačková, J. Viharová, J. Múková, R. Žampová, O. Kočibálová, A. Kočibalová a J. Martonová. Púť organizovalo už po 6.krát HKSM Bratislava v spolupráci s pátrami jezuitami a ružomberským kňazom Milošom Krakovským a bývalým kaplánom Paľkom Kulom.
Zúčastnilo sa jej vyše 600 mladých ľudí zo všetkých kútov Slovenska, ktorí boli rozdelení do 7 skupín asi po 80 ľudí. Každá skupina bola označená inou farbou šatky. My sme mali šatky biele. Bolo to niečo veľmi úžasné a krásne, keď stovky mladých ľudí, hrdiel, sŕdc a rúk začali chváliť a velebiť spevom Pána Boha pri sv. omši. To ľudské srdce je akoby 3m povznesené nad ľudským telom a dušou. Pri prvej sv. omši v Muráni nás svojou prácou veľmi upútal a oslovil náš rodák Miloš Krakovský. Prvý deň a trasa z Muráňa do Telgártu bola dlhá 22,4 km, druhá z Telgártu do Hranovnice 22,6 km, tretia z Hranovnice do Spišského Štvrtku 13 km a štvrtá – posledná zo Spišského Štvrtku do mariánskej Levoče 12 km.
Všade, kadiaľ sme prechádzali, sme sa stretli s veľkým pochopením, obetavosťou, láskavosťou, ochotou a dojatím miestnych občanov, veriacich a neveriacich ľudí. Azda sme aj my mladí na čas, na chvíľu mohli byť kvapkou radosti a lásky, ktorá sa vliala do oceánu Božej lásky, ktorý je v nás a okolo nás, ktorého sme súčasťou, pre tých, ktorých sme na svojej ceste za Pannou Máriou, za Ježišom a s Ježišom stretli.
Na poslednom úseku cesty do Levoče za Dravcami nás zachytil veľmi veľký lejak a búrka. No hoci sme zmokli do nitky, bolo to niečo krásne. Veď v tej búrke sme boli ako vyľakaní apoštoli na kolísavej loďke uprostred rozbúreného Galilejského mora. Nie, Pán Boh nás neopustil, len nás zalial slzami svojej lásky. On bol po celý ten čas s nami, z Muráňa až do Levoče. I ďalej v živote, stále je s nami a stále chce byť s nami. To len my úbohí, keď hrešíme, sami sa vzďaľujeme od Neho. Veď aj na začiatku púte sme si povedali: nebeská Matka, Panna Mária, naše srdcia sú už akoby pri Tebe v Levoči, no a ten ostatok s nohami tam už nejako zájde. Áno, len s Máriou, s Ježišom, v Bohu otcovi so Svätým Duchom, budeme vždy silní. To boli aj slová otca kardinála Jána Chryzostoma Korca, ktorými nás povzbudil pri slávnostnej sv. omši v nedeľu, ktorú s ním celebrovali aj všetci otcovia biskupi Slovenska. Áno, Pane, kam by sme išli? Ty máš slová večného života. Pane, zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už chýli ku koncu.
Autor: Jano M.
