V prvú nedeľu po Veľkej noci slávime sviatok Božieho milosrdenstva. Ježiš si prial tento sviatok, keď sa zjavil sestre Faustíne.
My mladí sme ho po prvýkrát oslávili spevom, básničkami a scénkou, či skôr dialógom z denníka sestry Faustíny, ktorý nám veľmi pekne a pôsobivo priblížili Erika, Jano Mišata a Peťo Chovan. Dialóg medzi Ježišom a sestrou Faustínou bol podfarbený jemnou hudbou a myslím, že každému prenikol hlboko do srdca.
Prostredníctvom jej denníka Ježiš hovorí k svetu: „Lúče milosrdenstva ma pália, chcem ich vyliať na duše ľudí. Dávam ľudstvu poslednú záchrannú kotvu – útočište môjho milosrdenstva. Slabá hriešna duša sa nesmie obávať priblížiť sa ku mne, aj keby mala viac hriechov ako je piesku na zemi. Všetko sa ponorí do priepasti môjho milosrdenstva.“
Je nám zima, Pane
a Teba srdce páli
Tma je na Zemi
a Tvoja láska žiari
Je zima
Je tma
Padáme zas a zas
Tak prečo
prečo nevoláme:
Zachráň nás!
Vzdávame sa
Cúvame
Necháme to plávať
Veď načo
načo vstávať
A deti
kráčajú za nami
Deti
Ich slzy
slzy strašne horúce
pália nám päty
Tak prečo
prečo nás miluješ?
Nevysloviteľný
Svätý
Nepochopiteľný
Ježiš
Tvoja tvár…
…Ty plačeš
„Už chápeš?“
Milosrdenstvo!
Padnime na kolená
a prosme
Prosme za naše oči
za naše ruky
za naše srdcia
Aby sme lepšie videli
a mohli objať človeka
aby sme ako zvony sveta
ohlasovali Teba…
Autor: Anička K.